Dobrá práca

Fenoménom v oblasti slovenského trhu práce je v súčasnosti zamestnávanie pracovníkov na dohodu a formou (nútenej) živnosti. Ich aplikáciou v praxi však môžeme identifikovať výhody najmä na strane zamest­návateľa a výrazne horšie podmienky na strane zamestnanca. Z uvedeného dôvodu je z pohľadu zamestnanca výhodnejšie zamestnanie sa formou klasického pracovného pomeru.

Zamestnanec v pracovnom pomere má totiž zákonný nárok na rôzne sociálne benefity, akými sú napr. stravné, materská a rodičovská dovolenka či nárok na zabezpečenie vzdelávania a ďalšieho vzdelávania. Zákonník práce taktiež definuje podmienky odmeňovania zamestnanca pracujúceho v pracovnom pomere, príplatky za víkendovú prácu, nárok na dovolenku, pracovné cesta a prestávky v práci. Na rozdiel od živnostníkov, ktorí za škody ručia celým svojím majetkom, ručenie zamestnanca pracujúceho na základe pracovného pomeru je obmedzené. V prípade pracovného úrazu má zamestnanec iné podmienky ako dodávateľ (živnostník).

Pri ukončení pracovného pomeru, či už zo strany zamestnanca alebo zamest­návateľa, vznikajú zamestnancom určité nároky. Ide v prvom rade o odstupné a odchodné, ale aj o nárok na výplatu mzdy. V prípade, ak zamestnanec v dobe ukončenia pracovného pomeru nemal vyčerpanú dovolenku za daný kalendárny rok, vzniká mu nárok na preplatenie nevyčerpanej dovolenky. Zákonník práce dáva minimálne nároky zamestnanca pri obmedzeniach po skončení pracovného pomeru.

V neposlednom rade, nevyplatenie mzdy je až trestným činom (§ 214 trestného zákona) – nezaplatenie faktúry živnostníkovi nie a v prípade konkurzu sú mzdy medzi prvými pohľadávkami (§ 87 zákona o konkurze a reštrukturalizácii číslo 7/2005).

V prípade krachu zamest­návateľa, existuje garančné poistenie, ktoré sa však týka len pracovníkov, nie živnostníkov.

Aby sa podnikatelia nevyhýbali svojim povinnostiam, závislá práca je definovaná hneď v úvode zákonníka práce a môžu ju vykonávať iba zamestnanci (a nie živnostníci).

• Zákonník práce 311/2001 Z. z.

---