qr kod na stranku

Prepis diskusie z konferencie o dlhodobej nezamestnanosti

Prinášame vám redakčne upravený prepis príspevku eurokomisára Vladimíra Špidlu ako aj prepis vybraných otázok diskutujúcich z konferencie o Dlhodobej nezamestnanosti v kontexte zákona č.5 o službách zamestnanosti, ktorú Inštitút zamestnanosti organizoval 26. septembra 2008 v Bratislave.

Príspevok Vladimíra Špidlu

Ďakujem za slovo. Všeobecne sa dá povedať, že európska politika zamestnanosti, ktorá trvá už 10 rokov, je úspešná. Napriek tomu, že od 80-tych rokov nebol rast v Európe nejaký zázračný, napriek tomu od zahájenia európskej politiky zamestnanosti začal dlhodobý a systematický pokles nezamestnanosti so súčasným zvyšovaní zamestnanosti.

Keď som nastupoval na post eurokomisára, tak sa hovorilo, že aký je to európsky sociálny systém, keď má 20 miliónov nezamestnaných, dnes je to 12 miliónov. Čiže každý rok sa znižoval počet nezamestnaných o dva milióny a ešte pribúdal počet zamestnaných. Tu je dôležité si uvedomiť, že aktívna politika zamestnanosti, resp. stav trhu práce nie je len mechanickým dôsledkom konjuktúr a je možné intervenovať a je možné dosiahnuť určitý výsledok.

Európska komisia sformulovala určitú stratégiu, ktorá sa veľmi nezávisle zhoduje so stratégiou OECD. To znamená, že je tu nejaká koncepcia, ktorú možno považovať za úspešnú. Má niekoľko základných prvkov. Prvým z nich je, že je potrebné premiestniť zdroje z pasívnych politík trhu práce, teda politík zameraných na podporu príjmu, do aktívnych politík, teda politík, ktoré zlepšujú vyhliadky na uplatnenie sa na trhu práce. To znamená z podpory príjmu do podpory služieb. Za druhé je potrebné vo väčšej miere zohľadniť vzťahy medzi aktívnymi politikami trhu práce, daňovými systémami a systémami sociálnych dávok.

Napriek záujmu vlád nedošlo ešte k presunu zdrojov z pasívnych do aktívnych politík trhu práce. Európska dvadsať sedmička v súčasnosti vynakladá 1,9 % HDP na aktívnu politiku zamestnanosti pričom v roku 2001 to bolo 2,1 %. Nemôžme však tieto čísla interpretovať ako pokles, skôr ako stagnáciu, keďže došlo aj k poklesu nezamestnanosti, teda na hlavu zostali výdavky približne rovnaké. Napriek tomu, cieľ bol zvýšiť výdavky na hlavu, a v tomto smere sme nepostúpili tak ako sme chceli. V dolnej hranici tohto údaju je napríklad aj Slovensko, ale aj Česká republika či Rumunsko. Na opačnej strane tohto spektra sú Dánsko, Holandsko a Belgicko.

V tejto súvislosti stojí Dánsko za štúdium. Z toho sociologického pohľadu sa v tejto krajine ľudia najmenej boja straty zamestnania. Iba 8 % Dánov si myslí, že keď stratia zamestnanie budú mať problémy, zatiaľ čo európsky priemer je asi 25 %. Ten zbytok je presvedčený, na základe svojej skúsenosti, že stratiť prácu je možné, ale získať novú prácu na rovnakej alebo vyššej úrovni je vysoko pravdepodobné.

Ten ďalší názor je, že je treba politiky trhu práce zindividualizovať, pretože všeobecný vývoj na trhu práce signalizuje, že masová nezamestnanosť, ktorá si vyžaduje masovú reakciu, pravdepodobne na určitý čas v Európe vymizne. Ale existuje individualizovaná nezamestnanosť, ktorá zasahuje milióny ľudí, ale je individualizovaná. To znamená, že my vo svojich službách zamestnanosti nemôžeme riešiť masovou produkciou, ale individualizovanou produkciou v masovom rozsahu. Čiže ide o úplne nový prístup, a je to zložitá vec a vyžaduje to práve aktívnu politiku zamestnanosti. A to nie len peniazmi, pretože peniaze nikoho nič nenaučia, rovnako ako si v dôchodkových systémoch uvedomíte, že peniaze sa nedajú jesť.

Posledná časť, ktorú by som rád zdôraznil a o ktorej sa hovorí, je modernizácia vzdelávacích systémov, pretože sa ukazuje, že prakticky žiadna členská krajina nemá vypracovanú metódu, ako vyvažovať produkciu vzdelávacieho systému s potrebami trhu práce. Preto začíname rozsiahlu debatu na tému nové kvalifikácie na nové pracovné miesta, kde sa snažíme na európskej úrovni definovať približne charakter pracovných miest na 20 rokov a ich kvalifikačné nároky. Pretože otvorene povedané, reakcia vzdelávacieho systému na zmeny na trhu práce nie je nejako rýchla a potrebuje zmenu. Dôležité tiež je, že je zrejmé, že okrem správneho pred­vídania pracovných kvalifikácií bude potrebné výrazne zatiahnuť do tohto procesu podniky, odbory a sociálnych partnerov. Pretože je zrejmé, že raz získané vzdelanie bude potrebovať dva až trikrát za život dôkladný „upgrade“, teda dôkladné prevzdelanie, nie len nejaký krátky kurz.

Dámy a páni, Európska komisia má niekoľko možností ako podporovať politiku zamestnanosti. Jednak formulovaním všeobecných stratégií, jednak prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a jednak takzvanou otvorenou metódou koordinácie, to znamená formulovanie všeobecných cieľov s veľmi intenzívnou výmenou názorov, ktorá potom umožňuje formulovať konvergujúcu stratégiu. Otvorená metóda koordinácie trhu práce napríklad konštatuje, že je dobre, a na tom je zhoda, aby sa zvýšil počet účastníkov na trhu práce a hlave zvýšiť účasť žien na trhu práce. Nie je však stanovená metóda, ako sa má tento cieľ naplniť a tá sa vytvára po veľmi rozsiahlej diskusii a vzájomnej koordinácii, takže sa nakoniec dospeje k nejakému cieľu.

Dámy a páni, ďakujem za možnosť vystúpiť na tejto konferencii, stručne som sa pokúsil charakterizovať hlavné sily vývoja európskej politiky zamestnanosti a som pripravený zúčastniť sa diskusie.

Diskusia

Ján Sihelský, generálny riaditeľ ÚPSVaR:

Som rád, že aj na tejto pôde sa otvára diskusia o dlhodobej nezamestnanosti. Tak ako som mal možnosť pozrieť si materiály, ktoré som tu dostal, hneď by som sa rád vyjadril k niektorým z nich, pretože Aktívna politika trhu práce (APTP) je taká moja srdcová záležitosť a mám prvú otázku smerom na Inštitút zamestnanosti, odkiaľ disponuje s týmito sumárnymi informáciami, pretože v oblasti aktívnej politiky, my sami, reprezentanti rezortu, máme určité problémy z pohľadu určitých štatistických údajov. Ja, ako generálny riaditeľ Ústredia práce mám napríklad problém presne vyčísliť, koľko išlo na aktívnu politiku trhu práce v minulom roku, tak ako to uviedol Inštitút zamestnanosti. Čo ma ale mrzí. Preto je z tohto pohľadu odvážne niektoré tie čísla takto charakterizovať. Tie čísla, ktoré som videl, sú pravdepodobne len čísla ústredia alebo sa mýlim? To je moja prvá otázka.

Druhá vec je otázka dlhodobej nezamestnanosti. Som dva roky generálnym riaditeľom ústredia, mal som možnosť rozprávať sa s viacerými kolegami, a som rád, že aj Európska únia, resp. Euróspka komisia venuje službám zamestnanosti takú pozornosť, akú venuje. To znamená, že minimálna raz za 6 mesiacov sa ako generálni riaditelia ústredí práce stretneme, rozprávame sa, máme priestor ma výmenu skúseností. A za tie dva roky som aj ja zmúdrel a získal som viacero poznatkov. Nedávno som sa stretol so svojím litovským kolegom a keď som sa ho pýtal, ako je to možné, že u nich majú podiel dlhodobej nezamestnanosti len 8 % zo všetkých nezamestnaných, zistil som, že oni vo svojom systéme sa dohodli a vytvorili 30 tisíc pracovných miest na verejno prospešné práce, ktoré vykazujú ako pracovné miesta. U nás máme aktivačné činnosti, tí ľudia pracujú 4 hodiny denne, no napriek tomu sú stále evidovaní ako nezamestnaní. Čo som tým chcel povedať, asi viacerí pochopíte.

Stretávam sa z viacerými prístupmi k tomu ako krajiny riešia vykazovanie dlhodobej nezamestnanosti. U nás, ak bol niekto raz bez práce viac ako 12 mesiacov a napriek tomu, že sa zamestnal, čo i len na jeden deň, automaticky sa stáva znova dlhodobo nezamestnaným. Čiže Slovensko má v tomto smere tak postavenú legislatívu, že vykazuje aj viac ako 50 % nezamestnaných. Tým chcem povedať, že štatistiky ktoré sú, nemajú vždy takú vypovedaciu schopnosť, aby sme vedeli dobre porovnávať krajiny navzájom. Nechcel som tým však povedať to, že dlhodobá nezamestnanosť na Slovensku nie je problém, je to vážny problém, je to prioritný problém.

Odpoveď Viliama Páleníka, prezidenta Inštitútu zamestnanosti:

Ja by som chcel teda zodpovedať na otázky, ktoré tu zazneli k prezentácii Inštitútu zamestnanosti. Ak ste si všimli jeden zo záverov tej prezentácie bolo okrem zvýšenia prostriedkov na aktívnu politiku trhu práce aj zlepšenie štatistiky. A skutočne tá štatistika je naozaj hrubá a zároveň potrebujeme, aby tá politika trhu práce išla konkrétnejšie cielenejšie k tým, ku ktorým treba. K tomu potrebujeme aj detailnejšiu a kompletnejšiu štatistiku doplnenú o komplexnejšie a detailnejšie analýzy a výskum. Konkrétne v tejto prezentácii je spojených niekoľko zdrojov a informácii, ktoré majú svoje slabé aj silné stránky. Konkrétne medzinárodné porovnanie bolo robené z údajov Eurostatu. Ak by išlo o to, kde sú tie slabé miesta, bolo by treba hovoriť konkrétnejšie a detailnejšie. Napríklad, ak tu boli spomenuté aktivačné práce a verejnoprospešné práce a sociálne podniky, ja osobne považujem za správne, že do štatistiky nezamestnanosti sa aktivačné práce berú ako nezamestnaní, pretože oni sú nezamestnaní.

Ďalším zdrojom informácii bolo Ministerstvo hospodárstva (MH), ktoré zverejnilo prehľad zahraničných investícií ako aj výšku vytvorených pracovných miest a príspevok od štátu na ich vytvorenie. Tie veci sú dostupné na web stránke MH, kde nemali úplne správnu metodiku výpočtu priemerov, ale teda podľa dát MH a našich prepočtov na vytvorenie jedného pracovného miesta formou PZI išla štátna pomoc vo výške 500 tisíc Sk na jedno pracovné miesto. Na pohľad je to veľa, cez iné opatrenia ide menej ale z medzinárodného porovnania je to normálna suma, väčšiu sumu zaplatí Rakúsko, keď mu príde zahraničný investor. Čiže netreba znižovať prostriedky na podporu vytvárania PZI, ale treba zvyšovať prostriedky ktoré idú na vytváranie pracovných miest cez slovenské zdroje a teda aj cez APTP.

Tretím zdrojom bol časopis Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) Sociálna politika a zamestnanosť. Dôležité ale je, že tam je uvedené, že koľko stáli jednotlivé opatrenia podľa zákona č.5, koľko sa nimi vytvorilo pracovných miest, tým vieme, koľko stálo jedno pracovné miesto. Ak podporíme dvoch nezamestnaných a iba jeden sa zamestná, tak ten jeden musí zaplatiť obidvoch. Problém je v tom, že keď sme spočítali všetky tie úspešne vytvorené miesta podľa evidencie, tak nám to vyšlo viac ako je tých miest. Čiže ak sa na jedného nezamestnaného použije viac opatrení, ja chcem štatisticky vidieť, koľko stál jeden človek.

Takže Inštitút zamestnanosti ako nevládna organizácia s niekoľkými internými zamestnancami a ďalšími externými spolupracovníkmi dala tieto údaje. Radi sa pozrieme na hlbšie analýzy.

Peter Magvaši, bývalý minister práce, sociálnych vecí a rodiny:

Vážený pán komisár,

Keď sme vyjednávali vstup Slovenska do EÚ bol veľký strach z otvorenia trhu práce a vážneho ovplyvnenia Amsterdamskej a predovšetkým Luxemburskej zmluvy, ktoré presnejšie upravujú trh práce v EÚ. A dovolím si povedať, že ten úspech, ktorý je dosiahnutý je aj vďaka tomu, že európska únia sa rozšírila. Dnes 270 až 300 tisíc ľudí pracuje mimo Slovenka, na druhej strane sú to kompetentné pracovné sily. Do prostredia EÚ 15 teda prišla pracovná sila, ktorá relatívne dynamizovala samotný trh práce u nich. U nás to však vytvorilo určitú deformáciu, ktorá sa nielenže prejavuje v dlhodobej nezamestnanosti, ale aj v určitom nedostatku kompetentnej pracovnej sily. Z niektorých regiónov tieto pracovné sily odišli a vzniká tam deintelektualizácia, ktorá vytvára to, že tieto regióny sa nevedia postaviť samé na nohy. Skúsenosti napríklad z Talianska pritom ukazujú, že len samotná výstavba infraštruktúry na rozvoj regiónu nestačí. To znamená, že dlhodobú nezamestnanosť treba dávať aj do tohto kontextu

Moja otázka je, do akej miery si uvedomujú pred­stavitelia tej starej EÚ 15, ktorá sa relatívne tvrdo bránila otvoreniu pracovných trhov, že otvorenie trhu do určitej miery znamenala riešenie vtedajších problémov v oblasti zamestnanosti v týchto krajinách.

Odpoveď Vladimíra Špidlu:

V súčasnej dobe sú už len štyri krajiny s uzavretým trhom práce. Ďalšia vec, ktorej by som sa chcel dotknúť je otázka kvalifikácie. Podľa môjho názoru je veľmi sporná otázka toho, aká kvalifikácia bude v budúcnosti potrebná. Pretože my v súčasnosti máme tendenciu podľa môjho názoru preceňovať akademické vzdelanie. Napriek tomu, že to nie je myšlienka, ktorá by sa zatiaľ stretla so všeobecnou podporou, ale podľa mňa rutinné vysokokvalifikované práce sú tie, ktoré najviac vymiznú a naopak najpotrebnejšie budú tie povolania, kde ako sa hovorí „človek myslí rukami“. Pretože rutinné práce budú nahradené umelou inteligenciou. Pretože čím viac vzniká expertných systémov, tieto typy práce budú miznúť. A naopak, práce, ktoré sú komplikované z hľadiska zvládnutia nejakého hmotného prostredia sú práce, ktoré budú mať široké uplatnenie.

Posledná vec ešte. Áno, tie jednotlivé členské krajiny si uvedomili, že keď prídu ľudia a pracujú, tak to posilňuje pracovný trh. Ukázalo sa, že tie krajiny, ktoré sa otvorili skôr, sa im rýchlejšie zvýšila zamestnanosť, znížila nezamestnanosť, a ešte sa im zvyšoval HDP. Pretože nie je pravda, že trh práce je koláč, ktorý keď tam prídu ľudia krájajú si z neho kúsky, pretože ľudia, ktorí pracujú, aktívne vytvárajú produkt a tento produkt aktívne vytvára prácu.

Boris Kováč, ÚPSVaR Bratislava:

Rád by som sa pána eurokomisára spýtal otázku v súvislosti s aproximáciou práva služieb zamestnanosti konkrétne a to na definíciu dlhodobej nezamestnanosti. Keď sme vstupovali do EÚ hovorilo sa veľa o aproximácii práva, aby sme sa priblížili Európskej únii.

A vždy keď vidím takýto graf, ktorý hovorí o počte dlhodobo nezamestnaných na Slovensku, musím hlboko nesúhlasiť. Je tu množstvo krajín, ktoré majú iný výklad dlhodobej nezamestnanosti. Nie som si istý, či v tomto prípade sami seba nepoškodzujeme, zvlášť keď si uvedomíme, že sú regióny, kde sú nezamestnaní v evidencii 10 až 12 rokov. Rimavská Sobota má 80 % ľudí v evidencii dlhšie ako 9 rokov. Do kedy trvá evidencia a kedy je to už sociálna odkázanosť?

Odpoveď Vladimíra Špidlu:

Pokiaľ ide o štatistiky, to je veľmi komplikovaná záležitosť a v mnohých oblastiach sa dá s nimi manipulovať... Ale tie štatistiky, ktoré boli spomenuté v prezentácii Inštitútu zamestnanosti, to sú štatistiky Eurostatu a tie sa naozaj zúrivo a metodicky správne snažia zjednotiť tie základné údaje. Takže nemôžete porovnávať národné štatistiky jednotlivých úradov práce v systéme zamestnanosti, to absolútne nie. Môžete porovnávať štatistiky, ktoré sú vydávané Eurostatom, pretože to sú štatistiky z výberového zisťovania pracovných síl, a tie sú definované metodikou ILO, ktorá hovorí, že sú to ľudia, ktorí sú schopní do 14 dní ochotní nastúpiť do zamestnania.

Preto si napríklad všimnite, že čísla Eurostatu sa vždy líšia od čísel z národných systémov. Ale napriek tomu, nech je to akokoľvek, Slovensko má najväčší podiel dlhodobo nezamestnaných a vydáva najmenej na aktívnu politiku zamestnanosti.

Nicolas Yves Ogou, APZ Somotor:

Chcem sa opýtať pán riaditeľa úradu práce v Lučenci: Ak ste teda spomínali, že veci treba pomenovať pravým menom, tak chcem dodať jednu vec. Problém nie je byť nezamestnaný, problém je byť dlhodobo evidovaný nezamestnaný. Chcel by som vedieť od riaditeľa úradu práce, či skutočne myslí vážne, že dlhodobo nezamestnaní majú vôbec záujem sa zamestnať, keď ich štatút, ktorý momentálne majú, je výhodnejší ako keby sa zamestnali. Nemyslíte si, že tým, že sa zamestnajú išli by sami proti sebe?

Odpoveď Jána Vaculčiaka:

Veľmi zaujímavá otázka. Tak ako v našom regióne, tak aj na celom Slovensku, sú ľudia, ktorí ešte nepracovali, pracovať asi ťažko budú, ale našou povinnosťou je, aby sme hľadali cesty, aby sme hľadali možnosti, ako týchto ľudí prilákať. Lebo správne povedal starosta Spišského Hrhova, že dokázal, že aj tí, čo nechceli pracovať, rôznymi formami ich prinútil pracovať. Netrestal človeka za to, že nemá prácu, ale dokázal prilákať človeka pracovať za to, že bol niečo dlžný. Čiže nie každý chce pracovať, ale musíme nájsť cestu, ako ho to naučiť.

Anna Nemcová, Centrum pre výskum regiónov:

Už vo viacerých referátoch odznelo, že námetom na prácu žien je povolanie šička. A tak sa zamýšľam, či je naozaj tá šička to, čo ženy vedia. Z viacerých projektov mám skúsenosti, že ženy sa vedia rovnako rýchlo naučiť pracovať aj za počítačom. To je tiež spôsobené tým, že problém zamestnať sa majú aj ženy staršie ako 35 rokov. Otázka možno taká celospoločenská: prečo chceme ženám dávať vždy tie šičky? Máme tu skúsenosť, že môžeme mať vyššie nároky.

Odpoveď Jozefa Klučku:

Ja by som na to odpovedal, lebo toto je asi poznámka na jednu z aktivít nášho projektu, kde bol kurz šička. Ja som už spomenul, že my sme aj zamest­návateľ. Povolanie šička bola potreba zamest­návateľa, jemu chýbali pracovné miesta v tomto odvetví. A výkon trestu v Nitre – Chrenovej zamestnáva v prevažnej miere šičky. Samozrejme vítajú pomoc štátu, či Európskej únie. Prečo by nevyužili možnosť na zaučenie aj z ich prostriedkov.

Samozrejme okrem takýchto kurzov, sme robili aj kurz pisárka, kde sme ich učili základy práce s wordom či excelom. Takže myslíme, samozrejme aj na to.

Hana Blažičková, V záujme verejnosti, o.z.:

Chcela som sa spýtať pána Klučku aj pána Ledeckého. Pán Klučka čo robí, jednoznačne je to politika sociálneho alebo tzv. aktivačného podniku, kde by malo byť tvrdé napojenie na resocializáciu a osvetu. Čo sa týka pána starostu, ten zasa jednoznačne prezentoval niečo, čo na Slovensku ešte poriadne nie je, a to je sociálny marketing v rámci praxe. A chcela som sa spýtať pána Klušku, či vôbec uvažoval o napojení sa na sociálny podnik v regióne. A pána Ledeckého sa chcem opýtať, kde vidíte možnosť využiteľnosti mladých ľudí najmä v súvislosti s Rómskou otázkou. Lebo v súčasnej dobe nastupuje na Slovensku vážna otázka riešenia analfabetizmu a hrubého násilia u mladých ľudí.

Odpoveď Vladimíra Ledeckého:

Ja som veľmi aktívny človek a riešim mnoho iných projektov a táto problematika mi je blízka. Škoda len, že daň má len 24 hodín.

Odpoveď Jozefa Klučku:

V istom zmysle máte pravdu. Asi ste postrehli niektoré rovnaké body v Spišskom Hrhove a u nás. My sociálny podnik nemôžeme byť zo zákona, ale nástroje dojednávania určitých motivačných nástrojov sú podobné. Čo sa týka spolupráce so sociálnym podnikom, nám je v zásade jedno, kde sa ten človek po výkone trestu zamestná, či to bude sociálny podnik alebo iná firma. Spätná väzba o tom, koľkí ľudia sa naozaj uplatnia tu však nie, to tu chýba.


https://www.iz.sk/sk/projekty/konferencia-september-2008/prepis-diskusia