- O nás»
 - 
	
- Učebnica mzdovej kalkulačky
 - O mzdovej kalkulačke
 - Zmeny v roku 2025
 - Zmeny v roku 2024
 - O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
 - Nevýhody práce na čierno
 - Exekučná kalkulačka
 - Študovať sa oplatí
 - Často kladené otázky
 - Minimálna mzda
 
 - 
	
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
 - Zubári
 - Sestry
 - Farmácia
 - Reforma dôchodkového systému
 - Dôchodková kalkulačka
 - Lekári
 - Strieborná ekonomika
 
 - 
	
- 
	
- Nová metodika miery nezamestnanosti
 - Regionálne rozdiely vo V4
 - Regionálne rozdiely v DHN
 - Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
 - Vývoj NRO12
 - Podrobné štatistiky NRO
 - Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
 - Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
 
 - 
	
- Priemerná mzda
 - Dávky v hmotnej núdzi
 - Výška stravného
 - Číselník okresov Slovenska
 - Inflácia
 - Životné minimum
 - Nezamestnanosť Česka a Slovenska
 - Číselník NACE
 
 - 
	
- Porovnanie dôb dožitia
 - Rodové rozdiely
 - Nezamestnanosť mladých a NEET
 - Minimálna mzda v EÚ
 - Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
 - Podiel miezd na HDP
 - Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
 - Miera zamestnanosti
 - Miera nezamestnanosti
 - Dlhodobá nezamestnanosť
 - Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
 
 - 
	
- Bratislava a jej spádové okresy
 - Kopanice
 - Podunajsko
 - dolné Považie
 - stredné Považie
 - horná Nitra
 - Dolná Nitra
 - Banské mestá
 - Kysuce a Orava
 - Horné Považie - Liptov
 - Spišské mestá
 - Horehronie
 - Juhoslovenská kotlina
 - Košická kotlina - Torysa
 - Horný Zemplín
 - Dolný Zemplín
 
 - Regióny EÚ
 - Kraje Slovenska
 - Nezamestnanosť v regiónoch
 - Dataset okresných údajov
 
 - 
	
 - 
	
- Projekty a aktivity
 - Zvýšenie mzdy
 - 
	
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
 - Integračná suma
 - Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
 - Zdroje financovania
 - Publikácia inkluzívne zamestnávanie
 - Kontrolné mechanizmy
 - Správy
 - Inkluzívni zamestnanci
 - Inkluzívne verejné obstarávanie
 - Úspory
 - Otázky a odpovede
 
 - Komunitné služby
 - 
	
- Garančné poistenie
 - Ochrana zdravia
 - Minimálne mzdové nároky
 - Pracovná cesta
 - Sporenie na dôchodok
 - Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
 - Sociálne benefity
 - Odmeňovanie
 - Výplata mzdy
 - Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
 - Zodpovednosť za škodu
 - Pracovný čas a prestávky v práci
 - Dovolenka
 
 - Zákon o službách zamestnanosti
 - Projekt SKRS
 - 
	
- Sabatikal
 - Štatistiky poberateľov dávok
 - Úloha sociálneho pracovníka
 - Administratívna nenáročnosť
 - Riešenie špecifických prípadov
 - Zrušenie priestupkovej imunity
 - Krátka reakčná doba
 - Úvery iba cez účet
 - Maximálna ročná percentná miera nákladov
 - Osobný bankrot
 - Poradenstvo s oddlžovaním
 - Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
 - Zodpovedné narábanie s majetkom
 - Jednoduchšie verejné povinnosti
 - Bankový účet pre každého
 - Osobitný príjemca ako štandard
 - Oplatí sa študovať
 - Rovnosť príjmov pred zákonom
 - Motivačné poistenie v nezamestnanosti
 - Pracovať sa oplatí
 - Služba namiesto peňazí
 - Poberatelia dávok k zamestnaným
 - Inkaso
 
 - Knižnica
 - 
	
- Vzdelávanie nezamestnaných
 - Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
 - Návrh financovania školstva
 - Riešenia nezamestnanosti absolventov
 
 - Zdravotne postihnutí
 
 - 
	
- Všetky správy
 - Aká vysoká by mala byť vaša mzda, aby dobehla infláciu?
 - Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
 - Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
 - Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
 - Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
 - Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
 - Tlačová konferencia k problematike inkasa
 - Aktivačné práce
 
 - Kontakt
 
V dôsledku krízy klesá počet odpracovaných hodín
V dôsledku krízy klesá v celej EÚ zamestnanosť a aj počet odpracovaných hodín, naopak stúpa počet ľudí, ktorí pracujú na polovičný úväzok. Slovensko patrí ku krajinám, kde poklesol priemerný počet odpracovaných hodín týždenne najviac a zároveň u nás vzrástol počet pracujúcich na polovičný úväzok. Informoval o tom Eurostat.
Zamestnanosť začala klesať v eurozóne, ako aj v celej EÚ v druhom štvrťroku 2008 ako dôsledok hospodárskej krízy. V druhom štvrťroku 2009 medzikvartálne klesla o 1,8 % na 145,5 miliónov pracujúcich. Ako ďalej vo svojej správe konštatoval Eurostat, pokles zamestnanosti bol za toto obdobie menší ako pokles v ekonomickej aktivite, keď HDP poklesol o 4,8 %.
Vplyvom krízy sa tiež znížil počet hodín, ktoré odpracovali zamestnanci. Týždenne je to v priemere v celej EÚ o 0,8 hodiny menej pri plných úväzkoch, z 40,8 hodiny na 40 hodín týždenne. Pokles priemernej odpracovanej doby bol tak zaznamenaný v 24 z 27 štátov. Najviac klesol počet odpracovaných hodín v Estónsku ( o 1,5 hodiny týždenne), v Rakúsku, na Slovensku a vo Fínsku (o 1,4 hodiny), v Nemecku a vo Švédksu (o 1,3 hodiny), v Dánsku (o 1,2 hodiny) a v Slovinsku (o 1,1 hodiny) Jedným z dôvodov poklesu priemerného počtu odpracovaných hodín môže byť aj fakt, že mnoho zamestnancov pracuje na skrátený úväzok, a tiež sa zvyšuje počet zamestnaných na polovičný pracovný čas.
Podiel pracujúcich na polovičný úväzok vzrástol z 18,3 % na 18,8 %. Najväčší nárast v počte pracujúcich na polovičný úväzok bol v Estónsku, Írsku a v Litve. V Estónsku tak pracuje na polovičný úväzok 11,7 % ľudí (nárast o 5,4 %), v Írsku 20,8 % (nárast o 2,3 %) v Litve 8,6 % (nárast o 2,1 %). Aj na Slovensku v dôslesku krízy výrazne vzrástol podiel pracujúcich na polovičný úväzok a to z 1,8 % na 4 %.
Analýza vplyvu krízy na zamestnanosť podľa Eurostatu tiež ukázala, že viac postihnutými sú zamestnanci s nižším vzdelaním. Zamestnanosť v EÚ napriek celkovému poklesu rástla naopak medzi vysoko kvalifikovanými osobami. Problémy na trhu práce tak mali najmä stredne a nízkokvalifikovaní. Zamestnanosť nízkokvalifikovaných sa tak v EÚ znížila o 4,9 %, a stredne kvalifikovaných o 2,6 %. Oproti tomu zamestnanosť vysokokvalifikovaných vzrástla o 3 %. Na Slovensku poklesla zamestnanosť ľudí s nízkym vzdelaním o 14,4 % a stredným o 2 % a vzrástla o 6,5 % medzi vysokokvalifikovanými.
Ako vidieť, kríza má na slovenský trh práce podobný dopad ako v celej EÚ. Z uvedených čísel je alarmujúci najmä pokles zamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovných síl u nás, ktoré sa tak stávajú neaktívnymi na trhu práce a strácajú pracovné návyky. Z pohľadu trhu práce je pre Slovensko zaujímavý aj fakt, že počet ľudí pracujúcich na polovičný úväzok vzrástol o takmer 2 p.b. Napriek tomu, že ide zo strany zamestnávateľov skôr o núdzové riešenie pri znižovaní nákladov, v budúcnosti môže pomôcť k zvyšovaniu flexibility na trhu práce, keďže doteraz patrili Slováci k tým pracujúcim, ktorí polovičný úväzok využívali minimálne.








