qr kod na stranku

Reforma dlhodobej starostlivosti

Dokument Slovensko 2.0 od MFSR definuje viacero priorít, ktoré sú pre Slovensko dôležité. Z nášho pohľadu absentuje najmä riešenie problematiky dlhodobej starostlivosti, regionálnych rozdielov a zapájania ľudí najviac vzdialených od trhu práce. Týmto témam sa Inštitút zamestnanosti venoval v rámci svojho projektu Efektívnej verejnej správy. Preto pred­kladáme nasledovné návrhy, ktoré riešia uvádzané problémy. V rámci projektu pred­kladáme riešenia aj iných problémov, ktoré pred­stavujeme na konferencii.

viliam palenik evs/tlacovka-2020-09

Starnutie populácie Slovenska je realita, ktorej sa nevyhneme. Spoločne s dôsledkami na zdravotníctvo (nedostatok sestier a lekárov) pokladáme za najdôležitejšiu situáciu v dlhodobej starostlivosti. Už v súčasnosti, keď nás ešte nezasiahlo starnutie populácie, je jej fungovanie nedostatočné, o financovaní ani nehovoriac. Preto pred­stavujeme dlhodobo udržateľný systém financovania dlhodobej starostlivosti.

Zároveň máme veľa ľudí, ktorí sú výrazne vzdialení od trhu práce (dlhodobo nezamestnaní, zdravotne postihnutí, ...). Postupujúcou krízou bude týchto ľudí čoraz viac a ich šance na slušné zamestnanie budú čoraz nižšie. Napriek tomu, že slová ako medzitrh práce alebo sociálna ekonomika sú už bežnou súčasťou jazyka, systém financovania nie je absolútne pripravený na zvládanie rastúcich regionálnych rozdielov a kvantá ľudí v problémoch, ktorí potrebujú pomoc. Preto pred­stavujeme návrh, ktorý túto nepripravenosť rieši.

Reforma dlhodobej starostlivosti

Dlhodobá starostlivosť o nesebestačných starších občanov je dôležitou súčasťou vplyvov starnutia našej populácie na výdavky verejných rozpočtov, ale aj na trh práce. Dostupný dokument MF SR Slovensko 2.0 v časti 2. Zdravie správne analyzuje stav dlhodobej starostlivosti, jej očakávaný vývoj, vrátane medzinárodnej komparácie. Riešenia vidí v rozšírení kapacít, prehodnotení duplicitného posudkového systému, hodnotení kvality, lepšom definovaní medzirezortných kompetencií a pod. Neobsahuje však reformu financovania dlhodobej starostlivosti smerom k dávke na odkázanosť či nesebestačnosť (čo mimochodom uvádza aj programové vyhlásenie vlády v podobe: „štátnu dávku (príspevok) v odkázanosti naviaže na osobu, nie na zariadenie“).

Problém súčasného financovania je v jeho nejednoznačnosti, rozdrobenosti a protichodnosti. Časť financií je z obcí, časť z VÚC, časť z rezortu práce a časť zo zdravotných poisťovní. Okrem komplikovanosti tohto mnohozdrojového financovania je problémom aj protichodnosť – napr. zvýšenie príspevkov zo strany VÚC na zlepšenie situácie automaticky zníži príspevky zo strany štátu. Z pohľadu financovania zariadenia je to rovnako ako pred zvýšením príspevku.

Náš návrh pozostáva zo:

  • zlúčenia všetkých doterajších zdrojov financovania dlhodobej starostlivosti do nového fondu odkázanosti,
  • zabezpečenia princípu, že financie z tohto fondu dostane človek (a z toho zaplatí starostlivosť v zariadení či doma podľa svojho výberu).

Pri nastavení financovania je potrebný presun financií, ktoré aktuálne vynakladá MPSVaR. Išlo by o rozpočtový presun 550,6 mil. eur z rozpočtovej kapitoly rezortu práce do nového fondu odkázanosti.

Nový fond odkázanosti nahradí doterajšie financovanie zo strany obcí a VÚC. Preto je priestor alikvótne znížiť dane z príjmov, a to úpravou odpočítateľnej položky na osemnásobok minimálnej mzdy a znížením daňovej sadzby o 0,5 p. b. na 18,5 %. Tento presun by pred­stavoval v roku 2019 okolo 201 miliónov eur.

Zníženie povinností zdravotných poisťovní pri financovaní časti zdravotnej starostlivosti v dlhodobej starostlivosti znamená náklady nižšie o cca 177 mil eur. Vďaka tomu môže stúpnuť odpočítateľná položka na zdravotné odvody na minimálnu mzdu (už 5 rokov nebola menená) a znížiť sadzbu odvodov o 0,5 p. b. na 3,5 %.

Nový fond odkázanosti navrhujeme vo výške 1,5 % z hrubého príjmu, čo pri súčasnom systéme pred­stavuje až 384 mil. eur ročne. Z pohľadu zamestnanca sa prakticky nič nezmení – nový odvod je kompenzovaný nižšími priamymi daňami a nižšími zdravotnými odvodmi.

Navrhované financovanie tejto štátnej dávky preto pred­stavuje súbor opatrení, ktoré majú vo finálnom objeme zabezpečiť do systému potrebných 660,9 mil. eur.

Ako znižovať regionálne rozdiely

Slovensko má dlhodobý problém s regionálnymi rozdielmi – bohaté okresy utekajú, chudobnejšie okresy ešte chudobnejú a stredná trieda okresov mizne. Podpora najmenej rozvinutých okresov nie je dostatočná. Akčné plány sú z veľkej časti iba zosumarizovaním existujúcich projektov z iných operačných programov, dodatočné financovanie je objemovo symbolické, čerpanie prostriedkov je administratívne náročné.

Z koronových časov vyplýva, že počet dlhodobo nezamestnaných bude o necelý rok rásť, kvôli krízovým časom a zatváraným hraniciam sa vracajú naši pracovníci zo zahraničia (často do chudobnejších okresov) … Dobré časy ekonomického rastu minulá vláda nevyužila na dlhodobejšie aktivity, ktoré by umožnili efektívne riešenie sociálnych problémov.

Dokument Slovensko 2.0 z dielne MF SR nereflektuje čakajúci problém dlhodobej nezamestnanosti v najmenej rozvinutých okresoch. Časť aktivít na znižovanie nezamestnanosti spomínaných v tomto dokumente môže fungovať v Bratislave a okolí (napr. povinný podiel), časť nefunguje nikde (napr. aktivačné práce, neštátne služby zamestnanosti na základe profilácie).

V celom dokumente absentuje vízia dlhodobo udržateľného, administratívne nenáročného a viaczdrojového systému financovania zlepšovania zamestnanosti v chudobnejších okresoch.

Náš návrh pozostáva zo zavedenia:

  • inkluzívneho trhu – dlhodobé financovanie medzitrhu práce/integračných sociálnych podnikov,
  • komunitných služieb – férové financovanie neštátnych služieb zamestnanosti.

Na to, aby si človek dlhodobo bez práce získal a udržal legálne zamestnanie, potrebuje prekonať množstvo prekážok. Každý človek má tieto prekážky iné (exekúcie, vzdialenosť od možnej práce, nedostupnosť škôlok, zdravotné problémy, región, jazykové bariéry…). Množstvo potrebnej odbornej práce potrebnej na prekonanie týchto problémov sa výrazne líši a pri najlepšej vôli sa nedá určiť od zeleného stola. Preto komunitné služby navrhujeme tak, aby neštátne služby zamestnanosti boli platené na základe výstupu a ich odmena aby sa určila vo férovej súťaži malých lokálnych poskytovateľov, nie administratívnym rozhodnutím. Nutnou podmienkou je záväzok verejného sektora dlhodobo robiť veľké množstvo malých verejných obstarávaní.

V súčasnosti väčšina verejných organizácií nesmie pomáhať pri zapájaní dlhodobo nezamestnaných do zamestnania, napríklad správa národného parku nesmie dať do verejného obstarávania na údržbu turistických chodníkov podmienku, že práce budú vykonávať v súčasnosti nezamestnaní ľudia; Národná diaľničná spoločnosť takto nesmie zapájať nezamestnaných do pomocných prác pri výstavne či údržbe diaľnic. Je to dané zásadou, že verejné inštitúcie môžu robiť len to, čo majú dovolené. Správy národných parkov či NDS majú vo svojich štatútoch všeličo, ale použitie financií na riešenie nezamestnanosti tam napísané nie je. Ak by aj tento problém prekonali, nedá sa od nich očakávať, že samostatne zadefinujú, čo to znamená „zapojiť súčasných dlhodobo nezamestnaných“ tak, aby to naozaj znamenalo, čo tým intuitívne myslíme.

Považujeme za nešťastné, že taká dobrá vec, ako je zapojenie súčasných dlhodobo nezamestnaných do čistenia turistických chodníkov, je tak administratívne náročná, že sa to ešte nestalo. Preto navrhujeme inkluzívny trh, ktorý všetky tieto problémy rieši:

  • z pohľadu vlády/štátneho rozpočtu: vyčleníme peniaze na platy súčasných dlhodobo nezamestnaných (a osôb bez domova, osôb po výkone trestu…) zo štátneho rozpočtu alebo eurofondov, aby to bola suma na mzdy 50 000 ľudí.
  • z pohľadu verejnej inštitúcie: v rozpočte pribudne položka „integračná suma“, spočíta integračné sumy z faktúr (a predtým dá do požiadaviek VO, aby dodávateľ vyúčtoval integračnú sumu).
  • z pohľadu dodávateľa: pri uchádzaní o zákazku vie, aká je očakávaná integračná suma (teda mzdové náklady zamestnancov z cieľovej skupiny), túto vyskladá z miezd svojich zamestnancov alebo zo zaplatených faktúr subdodávateľom. žiadne výkazy práce, žiadne doklady navyše.
  • z pohľadu nezamestnaného: veľa firiem bude chcieť zamestnať ľudí, čo sú v súčasnosti dlhodobo nezamestnaní. teda získa normálne zamestnanie podľa Zákonníka práce.
  • z pohľadu kontroly: na mesačnej báze vieme, ktoré rodné čísla z cieľovej skupiny (databáza upsvar) robia za akú mzdu u ktorého IČA (databáza Sociálnej poisťovne) a faktúry s akou integračnou sumou ktoré IČO vystavilo (výkazy DPH).

Sme presvedčení, že spojením komunitných služieb a inkluzívneho trhu sa podarí znížiť regionálne rozdiely a zvýšiť zamestnanosť ľudí, ktorí sú momentálne najviac vzdialení od trhu práce.


logo projektuTento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.


https://www.iz.sk/sk/projekty/politiky-zamestnanosti/konferencia-2020-sept/ts-reforma-dlhodobej-starostlivosti
ikona Politiky zamestnanosti

Projekt Politiky zamestnanosti

Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Politiky zamestnanosti.. . .

ikona Starnutie populácie

Starnutie populácie

Starnutie populácie je fenomén, ktorý sa dotýka viacerých oblastí ekonomiky.. . .

ikona Inkluzívny trh

Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Inkluzívne podniky sú druh integračných sociálnych podnikov, zameraný na pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných.. . .