- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Pracovať sa oplatí
Pracovať sa musí oplatiť. Keď sa nezamestnaný zamestná, jeho príjem musí stúpnuť. V súčasnosti to platí a aj poberateľom dávok v hmotnej núdzi sa finančne oplatí zamestnať sa: ich domácnosť bude mať trojnásobok doterajšieho príjmu.
Základnou, i keď v skutku vágnou premisou je, že pracujúce osoby sa musia mať lepšie ako osoby, ktoré nepracujú. Ak sa zamestná akokoľvek veľká časť domácnosti na akýkoľvek úväzok, musia jej stúpnuť čisté príjmy. Rovnako, keď stúpne plat tejto osoby, musí stúpnuť aj čistý príjem domácnosti. Čistý príjem nemusí predstavovať iba finančný príjem, ale aj statusový vzostup, sociálne kontakty či nefinančné príjmy. Rovnako poberatelia pomoci svoju domácnosť formálne (nie však reálne) rozdelia s cieľom zvýšiť počet oprávnených poberateľov pod jednou strechou. Systém, ktorý toto umožňuje, nielen že nemotivuje súčasných nezamestnaných pracovať, ale má negatívny vplyv aj na ďalšie generácie. Tieto si kľučkovanie pomedzi normy osvojujú od útleho veku a môžu ho považovať za bežnú súčasť života.
Druhou otázkou je postupné zvyšovanie čistého príjmu pri rastúcom pracovnom príjme. V súčasnosti existuje niekoľko hraníc pracovného príjmu, ktorých prekročením si človek zníži čistý príjem (napríklad prekročenie dohody o vykonaní práce nezamestnaného nad 75 % životného minima – v súčasnosti 148,57 eur). V dobre nastavenom sociálnom systéme by takéto hranice nemali existovať: výška poskytovaných dávok by sa mala postupne znižovať s rastúcim pracovným príjmom.
Motivovať osoby so zníženým záujmom pracovať nebude jednoduché, ale nie je nemožné. Kľúčovým momentom bude prijať také opatrenia, ktoré urobia z práce primárny, ale predovšetkým najvýhodnejší zdroj príjmu z pohľadu cieľovej skupiny. Toto zabezpečí zmena právnej úpravy, ktorá sa nedotkne iba zákona o pomoci v hmotnej núdzi, ale i ďalších právnych aktov upravujúcich sociálnu problematiku v podmienkach Slovenska, najmä daňovo‑odvodového systému.
- pozrite si mzdovú kalkulačku, či sa v súčasnosti oplatí pracovať.
O mzdovej kalkulačke
Mzdová kalkulačka na výpočet čistého príjmu domácnosti, ak sa jeden z jej členov zamestná. Na rozdiel od iných dostupných mzdových kalkulačiek ráta aj s dávkami v hmotnej núdzi. Je určená pre ľudí blízko minimálnej mzdy, ktorí predtým boli nezamestnaní či na dávkach v hmotnej núdzi.. . .
Sociálny systém – skutočnosť a vízia
Cieľom aktivity je zviditeľniť ucelený obraz o problematike sociálneho systému v podmienkach Slovenska. Hlavným cieľom je začať odbornú diskusiu na tému zásad, cieľov a aktivít sociálneho systému, z ktorého potom môžu vychádzať jednotlivé vykonávacie zákony. Aktivitu realizujeme prostredníctvom projektu Verejné politiky zamestnanosti.. . .
Projekt Verejné politiky zamestnanosti
Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny. Prinášame Vám podrobnosti o realizovanom projekte.. . .