Úspory z inkluzívneho trhu

Dôsledkom zavedenia inkluzívneho trhu budú veľké úspory verejných financií. Hneď v prvom roku sa 63 % integračnej sumy vráti do verejného rozpočtu vo forme úspory dávok a vyššieho výberu daní a odvodov. V piatom roku už 116 %. Takto vypočítaná návratnosť investície nezohľadňuje ťažšie merateľné efekty vo forme zlepšenia kohézie, zníženia kriminality, zlepšenia životnej úrovne a životného prostredia.

V prvom roku

Ak sa z dlhodobo nezamestnaného človeka stane zamestnaný, štát a verejný sektor na tomto presune výrazne finančne získa.

Najväčším ziskom, až 134 mil. € (teda 25 % integračnej sumy) sú príjmy Sociálnej poisťovne z vyššieho výberu poistného vďaka väčšiemu počtu zamestnancov. 54 mil. €, alebo 10 % integračnej sumy, sú vyššie príjmy zdravotných poisťovní.

Dodatočný výnos z priamych daní je relatívne nízky, iba 18 mil. €, teda 3,4 % integračnej sumy. Toto je dané progresívnou sadzbou daní z príjmov, kde ľudia s minimálnou mzdou platia iba symbolické dane.

Úspory z nižšieho počtu ľudí závislých na dávkach v hmotnej núdzi odhadujeme na 39 mil. € ročne, teda 7,2 % integračnej sumy. V modeli pred­pokladáme, že prvý rok zamestnania budú vyplatené dávky v hmotnej núdzi rovnaké ako pred získaním zamestnania (vďaka súbehu dávok v hmotnej núdzi s príjmom zo zamestnania a vďaka osobitnému príspevku). Druhý a ďalší rok očakávame dávky nižšie o 130 €.

Ďalšou skupinou úspor sú úspory dosiahnuté vďaka nižšiemu počtu nezamestnaných. Za nezamestnaných platí štát zdravotné poistenie (okolo 33 € mesačne), implicitné starobné poistenie (cca 55 €, keďže vďaka solidarite v dôchodkovom systéme, minimálnemu dôchodku a súbehu dôchodku s dávkami v hmotnej núdzi de facto dáva dôchodok ľuďom aj za obdobie, ktoré boli nezamestnaní). Všetky tieto výdavky štát ušetrí vďaka tomu, že sa z nezamestnaných stanú zamestnaní. Ide približne o 51 miliónov €, teda 9,5 % z celkovej hodnoty všetkých faktúr.

Ďalšou skupinou príjmov sú príjmy štátu dosiahnuté vďaka bohatším obyvateľom. Ľudia poberajúci mzdu majú zväčša vyšší príjem ako nezamestnaní, na základe čoho zaplatia DPH a generujú priame sekundárne efekty (napr. vyššiu mzdu pracovníkov služieb alebo vyššie zisky). Konzervatívne sme pred­pokladali, že polovica z dodatočných čistých príjmov bude vynaložená na tovary či služby zaťažené DPH. Spolu ide o 24 miliónov €, teda 4,4 % z integračnej sumy.

Nezanedbateľný zdroj finančných prostriedkov možno získať presunom tej aktívnej politiky trhu práce, ktorá plní rovnaké ciele ako inkluzívny trh. Ide najmä o aktivačné práce či príspevok na podporu miestnej zamestnanosti (§ 52, § 52a, § 50, § 50j a pravdepodobne aj časť § 54). V roku 2012 išlo o čiastku 57 miliónov €, v roku 2019 28 mil. €. Napriek tomu, že sa zníži počet nezamestnaných evidovaných na úradoch práce, navrhujeme ponechať aktívne politiky trhu práce v nezmenenej finančnej výške a presmerovať ich na komunitné služby. Vďaka tomu, že ich suma na jedného nezamestnaného sa zvýši, môže výrazne stúpnuť ich úloha a možnosti a najmä sa zvýši úspešnosť prechodu na otvorený trh práce.

Súčet uvedených priamych efektov dosahuje už v prvom roku fungovania inkluzívneho trhu 63 % z celkových nákladov.

Výnosy plynúce z inkluzívneho zamestnávania v prvom roku

	suma v mil. € ročne	% integračnej sumy
platby do zdravotného poistenia	68	11,02 %
platby do Sociálnej poisťovne	156	25,42 %
zaplatené priame dane	20	3,33 %
úspora na dávkach v hmotnej núdzi	39	6,37 %
platby štátu do zdravotného a starobného poistenia	35	5,75 %
zvýšenie platieb DPH ľuďmi	32	5,29 %
priame sekundárne efekty	20	3,23 %
spolu	370	60,4 %

Zdroj: vlastné prepočty.

Úspory z inkluzívneho trhu v ďalších rokoch

Finančné úspory verejného sektora sú hneď v prvom roku vo výške 62 %, v nasledujúcich rokoch sa ešte zvyšujú, čo je dané najmä rastúcim počtom ľudí zamestnaných na otvorenom trhu práce, keďže platia dane a odvody. Pri pohľade na úspory rátané v stálych cenách vidíme, že k vyrovnaniu nákladov a výnosov dôjde už medzi tretím a štvrtým rokom. Po piatich rokoch už výnosy prevyšujú náklady o takmer 16 %.

Výnosy plynúce z inkluzívneho zamestnávania v horizonte 5 rokov

	nultý rok	prvý rok	druhý rok	tretí rok	štvrtý rok	piaty rok
platby do zdravotného poistenia	11 %	11 %	11 %	11 %	11 %	11 %
platby do Sociálnej poisťovne	25 %	25 %	25 %	25 %	25 %	25 %
zaplatené priame dane	3 %	3 %	3 %	3 %	3 %	3 %
úspora na dávkach v hmotnej núdzi	0 %	6 %	6 %	6 %	6 %	6 %
platby štátu do zdravotného a starobného poistenia	6 %	6 %	6 %	6 %	6 %	6 %
zvýšenie platieb DPH ľuďmi	5 %	5 %	5 %	5 %	5 %	5 %
priame sekundárne efekty	0 %	3 %	22 %	37 %	49 %	59 %
spolu priame efekty	51 %	60 %	79 %	94 %	106 %	116 %

Zdroj: vlastné prepočty.

Prognózu sme realizovali v stálych cenách (teda pred­pokladáme nárast všetkých súm o infláciu) a pri súčasnom nastavení legislatívy (rovnaké sadzby DPH, rovnaké odvody a dane, rovnaký súbeh dávok a mzdy). Predpokladali sme postupný nábeh inkluzívneho trhu tak, že v nultom roku bude objem trhu polovičný.

Nepriame efekty

Popri finančných efektoch na verejný rozpočet sa ešte uskutoční samotná zákazka, teda niečo po tejto práci zostane. Či už ide o uprataný chodník alebo vynovený hrad.

Nepriame či ťažšie kvantifikovateľné finančné efekty sú ešte vyššie:

• samotná zamestnanosť vygeneruje 45 miliónov € na stravovanie zamestnancov,
• zníži sa kriminalita v dôsledku chudoby (rozpočet na väzeňstvo pred­stavuje 187 miliónov €, pri 3-percentnom podiele väzňov kvôli chudobe ide o 5,6 miliónov € ročne; rozpočet na súdnictvo 350 miliónov €, ak by vďaka vyššej životnej úrovni mali súdy iba o 3 % menej prípadov, jedná sa o úsporu 10,5 miliónov €; verejný poriadok a policajné služby majú štátny rozpočet vo výške 1 561 mil. € (plus obecné polície), 45 mil. € integračnej sumy pred­stavuje 2,9 % z tejto sumy),
• pohľadávky verejného sektora voči bývalým nezamestnaným sa stanú vymožiteľné,
• pracujúci začnú platiť alimenty a výživné (v roku 2021 približne 6500 detí dostávalo náhradné výživné vo výške 5,7 mil. €; v roku 2012 to bolo 8400 detí a 7,3 mil. €),
• zníži sa dopyt po službách detských domovov (celkový rozpočet na detské domovy a náhradnú starostlivosť je vyše 50 miliónov €, pričom významná časť detí sa v nich ocitne ako priamy či nepriamy dôsledok zlej ekonomickej situácie rodičov),
• povodne by vďaka lepšej protipovodňovej ochrane spôsobovali menšie škody (škody spôsobené každou povodňou sa rátajú v desiatkach miliónov €, napríklad jeden strhnutý most sa ráta v miliónoch),
• skrášlením turistických či cyklistických chodníkov priláka región viac turistov, čo bude mať pozitívny vplyv na služby aj na obecné rozpočty (daň za ubytovanie sa pohybuje okolo 1 € na noc na návštevníka).

Popri finančných efektoch budú výrazne generované aj nefinančné efekty. Ľudia získajú prácu a pocit užitočnosti a sebaúcty, deti získajú vo svojich pracujúcich rodičoch lepší vzor, krajina sa vďaka prácam skrášli, zamest­návatelia získajú zamestnancov s pracovnými skúsenosťami, zlepší sa využívanie miestnej hromadnej dopravy, znížia sa regionálne rozdiely, atď. Ohodnotenie týchto efektov je veľmi ťažké, avšak ani jeden z nich nie je negatívny.

Pri takto výrazných pozitívnych efektoch sa musí zmeniť zásadná otázka z „prečo by sme do tohto mali dať 612 miliónov €?“ na „stoja nám všetky tieto pozitívne efekty za 242 miliónov €?“

Úsporám a ziskom plynúcim zo zavedenia inkluzívneho trhu sa viac venuje príloha číslo 5: „Dosah zavedenia inkluzívneho trhu na verejné financie" publikácie Inkluzívny trh.

---