Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Inkluzívne podniky sú druh integračných sociálnych podnikov, zameraný na pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných. Spĺňa požiadavky, ktoré umožňujú efektívne znižovanie dlhodobej nezamestnanosti aj pri existencii výrazných regionálnych rozdielov.

Inkluzívny rast pred­stavuje rast, o ktorý sa pričinia všetci, a rovnako rast, z ktorého budú mať prospech všetci. Nesmie sa stať, že ekonomiku bude ťahať nahor iba niekoľko málo sektorov/vrstiev/regiónov alebo naopak, mať z neho prospech iba niekoľko sektorov/vrstiev/regiónov.

Inkluzívne zamestnávanie

• legislatívny návrh

Inkluzívny trh

Veľká časť nepracujúcich osôb je na otvorenom trhu práce ťažko uplatniteľná kvôli nižšej produktivite práce. Z tohto dôvodu je potrebné vytvoriť na trhu určitú formu pozitívnej diskriminácie, aby cieľová skupina mala reálnu možnosť zamestnať sa. V opačnom prípade dôjde v blízkej budúcnosti k vyčerpaniu množstva pracovných síl. Ako formu pozitívnej diskriminácie navrhujeme vytvoriť na Slovensku inkluzívny trh, ktorý bude paralelným oddeleným trhom služieb a pracovníkov. Toto zvýhodnenie nie je realizované formou dotácií, ale formou garancie množstva zákaziek.

Inkluzívni zamestnanci

Cieľovú skupinu tvoria osoby, ktoré majú veľké ťažkosti uplatniť sa na trhu práce: zraniteľné a znevýhodnené skupiny podľa zákona o sociálnej ekonomike, dlhodobo nezamestnaný, osoby po výkone trestu, ľudia bez domova, ... Celkový objem cieľovej skupiny je na Slovensku približne 200000 osôb. Inkluzívne zamestnávanie by malo byť nastavené tak, aby vytvorilo pracovné príležitosti pre 50000 z nich. Títo inkluzívni zamestnanci budú zamestnaní buďto u bežných zamest­návateľov alebo v inkluzívnych podnikoch.

Integračná suma

Integračná suma je objem financií rezervovaných na mzdy ľudí z cieľovej skupiny a je centrálnym pilierom inkluzívneho zamestnávania. Vystupuje

• ako mzdy inkluzívnych zamestnancov,
• ako podmienka plnenia vo verejnom obstarávaní,
• a v štátnom rozpočte.

Z pohľadu verejnej inštitúcie je to stĺpec v jej rozpočte, ktorý čerpá cez verejné obstarávania s uvedením integračnej sumy a cez zaplatené faktúry s uvedenou integračnou sumou.

Z pohľadu podnikateľa je to suma, ktorú uvedie na faktúru, popri sumách ako DPH či suma na zaplatenie. To aké výšky integračných súm môže podnikateľ uviesť na faktúry je dané mzdovými nákladmi inkluzívnych zamestnancov a zaplatenými faktúrami s uvedenou integračnou sumou.

Z pohľadu ľudí z cieľovej skupiny je to suma, ktorú určite dostanú zaplatenú ako mzdy.

Používanie zákonom určenej integračnej sumy je administratívne nenáročné pre všetky zúčastnené strany. Umožní veľmi jednoduché online kontroly, ktoré umožnia odhaliť prípadné obchádzanie zákonov.

Zdroje financovania inkluzívnych služieb vzniknú najmä z presunov medzi kapitolami (vďaka ušetreným sociálnym dávkam a vyšším výnosom z daní a odvodov) a z eurofondov. Očakávame desaťtisíce malých verejných obstarávaní ročne.

Koncepciu Inkluzívneho zamestnávania sme po prvýkrát pred­stavili v publikácii Inkluzívny trh z roku 2011. Vzhľadom na pozitívne ohlasy odbornej verejnosti sme sa rozhodli túto koncepciu ďalej rozvíjať, upresniť, vylepšiť, čím nadobudla podobu opísanú v publikácii Inkluzívne zamestnávanie, vydanej v decembri v roku 2013.

Citovať ako: Páleník, M., Páleník, V., Oravcová, I.: Inkluzívne zamestnávanie, Inštitút zamestnanosti, 2013, ISBN: 978-80-970204-4-6, dostupné na http://iz.sk/​inkl

---