Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných

Počet nezamestnaných v porovnaní s veľkosťou daného regiónu je prvým z faktorov, ktorý vplýva na ťažkosť riešenia fenoménu nezamestnanosti. Druhým faktorom je vnútorná štruktúra nezamestnaných – ak je väčší podiel nízkovzdelaných či dlhodobo nezamestnaných, ich uplatnenie v zamestnanosti je ťažšie.

V nasledujúcej časti využívame mieru nezamestnanosti, resp. podiel nezamestnaných na počet obyvateľov, ako indikátor veľkosti skupiny nezamestnaných. Toto porovnávame s indikátormi štruktúry nezamestnaných a overujem, či platí že regióny s väčšou nezamestnanosťou majú štruktúru nezamestnanosti horšiu alebo lepšiu.

Štruktúra nezamestnanosti podľa veku

Prvé z delení nezamestnaných môžeme je podľa veku. Porovnávame počet mladistvých ako podiel nezamestnaných, počet nezamestnaných do 20 rokov veku na počet UoZ, podiel absolventov z UoZ a podiel nezamestnaných nad 50 rokov. Dátovo vychádzame z evidencie na Úradoch práce, sociálnych vecí a rodiny SR.

Viditeľná kladná korelácia je medzi nezamestnanosťou a absolventmi a nezamestnanými pod 20 rokov. Korelácie nezamestnanosti s absolventmi či UoZ nad 50 rokov je skôr záporná – teda lepšie okresy majú väčší podiel týchto skupín.

Na úrovni obcí sú korelácie menej výrazné.

Štruktúra nezamestnanosti podľa doby evidencie a vzdelania

V tejto časti skúmame vzťah nezamestnanosti s premennými negatívne vyjadrujúcimi štruktúru nezamestnanosti.

V oblasti vzdelania porovnávame podiel nezamestnaných s veľmi nízkym vzdelaním – isced11 0 a 1. Skúmame tiež podiel nezamestnaných s vzdelaním nižším ako stredným odborným.

Z pohľadu doby evidencie skúmame dlhodobo nezamestnaných, ľudí bez pravidelne plateného zamestnania a UoZ evidovaných dlhšie ako 48 mesiacov. Tieto skupiny sa čiastočne prekrývajú a platí, že čím vyšší je ich podiel na nezamestnaných, tým horšie sú ich šance na uplatnenie na trhu práce.

Poslednou skúmanou skupinou sú osamelí rodičia, resp. občan, ktorý žije ako osamelá dospelá osoba s jednou alebo viacerými osobami odkázanými na jeho starostlivosť alebo starajúca sa aspoň o jedno dieťa pred skončením povinnej školskej dochádzky.

Na okresnej úrovni sú výrazné pozitívne korelácie sledovaných premenných (okrem podielu osamelých rodičov) s mierou nezamestnanosti. Platí teda, že čím je vyššia miera nezamestnanosti, tým je aj štruktúra nezamestnaných horšia.

Tieto vzťahy sú viditeľné aj na úrovni obcí.

Pri porovnaní obcí východného Slovenska (obce Košického a Prešovského kraja) a západného Slovenska (obce Bratislavského, Trnavského, Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja) vidno tiež výrazné pozitívne korelácie.

Záver

Nanešťastie platí zásada, že regióny, ktoré majú početnejšiu skupinu nezamestnaných majú aj objektívne horšiu skupinu nezamestnaných – sú nezamestnaní dlhšie a majú nižšie vzdelanie. Regióny s vysokou nezamestnanosťou sú znevýhodnené dvojnásobne – čím vyššia nezamestnanosť tým horšia štruktúra nezamestnaných. Toto platí nielen na Slovensku.

Najmenej rozvinuté okresy

Najmenej rozvinuté okresy sú okresy Lučenec, Poltár, Revúca, Rimavská Sobota, Kežmarok, Sabinov, Svidník, Vranov nad Topľou, Rožňava, Sobrance, Trebišov, Gelnica, Bardejov, Medzilaborce Košice-okolie, Levoča, Snina, Stropkov Michalovce a Stará Ľubovňa.. . .

Podobné správy

Vývoj najmenej rozvinutých okresov, Regionálne rozdiely v DHN, Vplyv regiónu na dane a odvody, Vplyv regiónu na dane a odvody v minulosti, Regionálne rozdiely vo Vyšehradskej štvorke, Regionálne rozdiely v nezamestnanosti, Štatistiky najmenej rozvinutých okresov, Región 3R, Možné metodiky najmenej rozvinutých okresov, Podrobné štatistiky najmenej rozvinutých okresov