Zdravotne postihnutí

Aktivita sa venuje zamestnávaniu zdravotne postihnutých najmä z pohľadu podpory zo strany štátu.

Zlepšenie uplatnenia občanov a občianok so zdravotným postihnutím na trhu práce

Osoby so zdravotným postihnutím patria medzi znevýhodnené skupiny na trhu práce. Štát si uvedomuje, že väčšina ľudí má túžbu pracovať a zapájať sa do chodu spoločnosti prostredníctvom práce a zároveň, že osobám so zdravotným postihnutím je častokrát nutné na trhu práce pomôcť, keďže zamest­návatelia ich z určitých dôvodov nechcú zamestnávať. Z toho dôvodu prijal štát systém opatrení, ako pomôcť osobám so zdravotným postihnutím dostať sa na trh práce, ktorého úlohou by malo byť motivovať zamest­návateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím. Avšak tento systém nie je ideálny a neplní sa cieľ týchto opatrení, ktorým je dostať osoby so zdravotným postihnutím na trh práce.

Zlepšenie uplatnenia občanov a občianok so zdravotným postihnutím na trhu práce .pdf .odt .docx

Návrh zmien

Na zlepšenie zapojenia zdravotne postihnutých do trhu práce je potrebných niekoľko zmien v legislatíve aj v reálnej praxi. Na nasledujúcich stranách pred­kladáme návrhy zmien, ktoré majú potenciál zlepšiť túto nelichotivú situáciu.

Návrhy zmien dotýkajúce sa zamest­návateľov

Pokiaľ ide o návrh zlepšenia zamestnávania zdravotne postihnutých občanov, ktorý sa dotýka zamest­návateľov, prvým a najlepším riešením je samozrejme štandardný trh práce, zamestnávanie zdravotne postihnutých na štandardných integrovaných pracoviskách. Tento záväzok konkretizuje povinné zamestnanie minimálneho percenta zdravotne postihnutých občanov definované v zákone, popísané v Súčasný stav zamestnávania zdravotne postihnutých občanov. Prvoradým cieľom je plnenie tejto povinnosti.

Náhradné plnenie je, ako už názov hovorí, náhradným a menej preferovaným riešením, preto by malo byť aj finančne náročnejšie. Výšku náhradného plnenia navrhujeme ako dvojnásobok priemerných mzdových nákladov na pracovníka daného podniku za každého zdravotne postihnutého ktorého nezamestnávajú. Pre porovnanie, v súčastnosti náhradné plnenie pred­stavuje cca 20 % mzdových nákladov pri minimálnej mzde.

Chránené dielne sú malé podniky, pracujúce s veľmi špecifickou cieľovou skupinou ako zamestnancami. Pre objednávateľa náhradného plnenia sa taktiež musí určiť obmedzenie na maximálnu dobu splatnosti faktúry. Tá by mala byť maximálne dva týždne od jej vystavenia. Firma objednávajúca si náhradné plnenie musí zabezpečiť fungovanie chránenej dielne a neprenášať na ňu náklady spojené s tokom financií. Malý podnik si nemôže dovoliť dlhšiu dobu čakať na vyplatenie faktúr, nakoľko je na nich existenčne závislý. Faktúry by sa zároveň mali vystavovať minimálne raz mesačne, aby tak bol pre dielňu zabezpečený pred­vídateľný cashflow súvisiaci s výplatnými termínmi.

V súčasnosti tretie používané „riešenie“, ktoré je v zákone určené – platenie pokút – sa musí upraviť tak, aby to bola naozaj pokuta a nie najlacnejšia možnosť pre zamest­návateľov. Pokuty zamest­návateľom, ak by nesplnili ani jednu z vyššie spomínaných určení plnenia zákona, by sa preto mali zvýšiť tak, aby zodpovedali trojnásobku náhradného plnenia. Týmto spôsobom je potrebné motivovať podniky, verejné či súkromné, aby sa snažili plniť si svoje spoločenské povinnosti a zamestnávali zdravotne postihnutých občanov.

Návrhy zmien dotýkajúce sa chránených dielní

Čo sa týka návrhu zmeny zákona, ktorý sa dotýka chránených dielní, tie by mali vystavovať faktúry objednávateľovi náhradného plnenia, na ktorých by bola uvedená suma uplatniteľná ako náhradné plnenie spolu s celkovou sumou za faktúru (napríklad: dodávka koláčov za 300 €, z toho náhradné plnenie je vo výške 150 €). Je úlohou a zodpovednosťou chránenej dielne aby súčet uplatniteľných častí faktúr bol pre ňu ako je jej maximum ktoré môže vykázať. Maximum náhradného plnenia by pre chránenú dielňu malo zodpovedať sume mzdových nákladov na jej zdravotne postihnutých pracovníkov tak, aby v ňom už zároveň boli zarátané aj ostatné náklady chránenej dielne na prevádzkovanie činnosti. Teda celkovo by malo tvoriť dvojnásobok vyplatených miezd zdravotne postihnutým pracovníkom. Tento ukazovateľ je ľahko aj spätne kontrolovaný iba nahliadnutím do účtovníctva či bankových výpisov.

Kontrola náhradných plnení by mala prebiehať za kratšie obdobia, štvrťrok a chránená dielňa bude musieť zodpovedať za to, aby sumy náhradného plnenia v každom období zodpovedali jej maximu. Ak by bol ich súčet vyšší, jedná sa o priestupok a je potrebné ukladať progresívne pokuty, ktoré budú odstupňované v závislosti od sumy previnenia. Napríklad do 3 % z prekročenia maxima náhradného plnenia len menšia pokuta, ale nad 20 % by mala byť pokuta už vo výške celej navýšenej sumy. Progresívne pokuty by znemožnili fingované vykazovanie ale zároveň by nemali likvidačné dôsledky za chyby spôsobené zaokrúhľovaním alebo nepozornosťou.

Z pohľadu istoty právnych vzťahov je potrebné aby objednávateľ služby nebol neprimerane postihovaný za chyby svojho dodávateľa. V súčasnom nastavení môže úrad práce subjektívne posudzovať platnosť zmlúv s chránenými dielňami za účelom náhradného plnenia a to dokonca aj spätne. V predkladanom nastavení by zanikla možnosť subjektívneho a najmä spätného rozhodovania a úradom práce by zostala iba povinnosť evidovať chránené dielne a v spolupráci so Sociálnou poisťovňou evidovať počet zdravotne postihnutých zamestnancov. Znížila by sa tak celková administratívna náročnosť a právna neistota systému.

Druhý zdroj financovania chránených dielní je pred­aj koncovému zákazníkovi, ktorý si kupuje služby u chránenej dielne mimo zákonných povinností. Vzhľadom na nižšiu produktivitu práce a nutnosť drahších výrobných postupov sú takéto koncové ceny vyššie ako u neznevýhodnených zamestnancov. Systém dotácií a príspevkov by to mal kompenzovať. Navrhujeme aby bol chráneným dielňam poskytovaný príspevok vo výške tretiny rozdielu medzi maximom na náhradné plnenie a vyfakturovaným náhradným plnením. Dielne by sa pri náhradnom plnení nemali dvojnásobne zvýhodňovať a malo by ich to motivovať k rozšíreniu aktivít okrem náhradných plnení. Zároveň to umožní lepšie plánovanie zákaziek, vzhľadom na maximálnu výšku náhradného plnenia.

Výhody týchto návrhov úprav zákona spočívajú v tom, že po ich zrealizovaní nebude nutné žiadne odsúhlasovanie zmlúv zo strany úradov práce. Tým sa odstráni subjektívnosť pri posudzovaní zmlúv. Avšak, aby bol tento návrh naozaj prínosom, musí sa zabezpečiť odstránenie povinnosti chránených dielní každý kvartál vystavovať doklady o svojej existencii (ústredie práce sa prepája so sociálnou a zdravotnou poisťovňou, existencia chránenej dielne je teda ľahko zistiteľná zo sociálnych odvodov). Ak sa majú aktívne starať o kontrolu svojich náhradných plnení, je neefektívne ich zaťažovať aj touto nadbytočnou povinnosťou.

Ďalšou výhodou je to, že chránené dielne už nebudú mať žiadnu právnu neistotu ohľadom dodatočného neuznania faktúr na náhradné plnenie, čo je v súčasnosti možné a relatívne časté. Najväčším prínosom však bude zvýšenie pokút do takej miery, aby ich výška nebola porovnateľná s cenou náhradného plnenia (ako je tomu doteraz), vďaka čomu sa zvýši práve snaha zamest­návateľov hľadať možnosti na zamestnávanie občanov so zdravotným postihnutím a investovať do odstraňovania možných prekážok, ktoré v súčasnosti neriešia práve z toho dôvodu, že radšej zaplatia nevysokú pokutu.

Súčasné nastavenie

V súčasnosti je povinný podiel nastavený v zákone o službách zamestnanosti § 63 a zadávanie zákaziek § 64. Definícia chránenej dielne je v § 55 a integračného podniku v § 12 zákona o sociálnej ekonomike,

Správy

18.09.2020 (link) : Zlepšenie uplatnenia občanov a občianok so zdravotným postihnutím na trhu práce – Osoby so zdravotným postihnutím patria medzi znevýhodnené skupiny na trhu práce. Štát si uvedomuje, že väčšina ľudí má túžbu pracovať a zapájať sa do chodu spoločnosti prostredníctvom práce a zároveň, že osobám so zdravotným postihnutím je častokrát nutné na trhu práce pomôcť, keďže zamest­návatelia ich z určitých dôvodov nechcú zamestnávať. Z toho dôvodu prijal štát systém opatrení, ako pomôcť osobám so zdravotným postihnutím dostať sa na trh práce, ktorého úlohou by malo byť motivovať zamest­návateľov zamestnávať osoby so zdravotným postihnutím. Avšak tento systém nie je ideálny a neplní sa cieľ týchto opatrení, ktorým je dostať osoby so zdravotným postihnutím na trh práce . . .

30.06.2020 (link) : Štatistiky poberateľov invalidných dôchodkov – Podiel počtu invalidných dôchodcov na počte obyvateľov a Podiel pracujúcich invalidných dôchodcov na Slovensku . . .

08.11.2019 (link) : Tlačová správa: Integrácia ťažko zdravotne postihnutých musí byť pre budúcu vládu priorita – Dňa 6. 11. 2019 sa v Piešťanoch konala konferencia pod záštitou Inštitútu zamestnanosti na tému Podpora zapojenia ťažko zdravotne postihnutých do trhu práce. Zúčastnení pred­stavitelia strán Jana Žitňanská (Za ľudí), Tomáš Halász (PS/SPOLU) a Peter Kremský (OĽANO) sa zhodli, že integráciou ťažko zdravotne postihnutých (ŤZP) by sa mala intenzívne začať zaoberať budúca vláda, nakoľko v súčasnosti sa tejto téme nevenovala pozornosť do takej miery, ako by si ju reálne vyžadovala . . .

06.11.2019 (link) : Podpora zapojenia ťažko zdravotne postihnutých do trhu práce – úvodná prezentácia Podpora zapojenia ťažko zdravotne postihnutých do trhu práce ku konferencii 6. 11. 2019 . . .

08.10.2019 (link) : Konferencia: Podpora zapojenia ťažko zdravotne postihnutých do trhu práce – Dňa 6. 11. 2019 v Piešťanoch organizoval Inštitút zamestnanosti konferenciu o podpore zapojenia ťažko zdravotne postihnutých do trhu práce . . .

20.07.2017 (link) : § 60 Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov – § 60 Príspevok na úhradu prevádzkových nákladov chránenej dielne alebo chráneného pracoviska a na úhradu nákladov na dopravu zamestnancov zákona o službách zamestnanosti . . .

20.07.2017 (link) : § 56a Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní – § 56a Príspevok na udržanie občana so zdravotným postihnutím v zamestnaní zákona o službách zamestnanosti . . .

01.08.2016 (link) : § 59 Príspevok na činnosť pracovného asistenta – § 59 Príspevok na činnosť pracovného asistenta zákona o službách zamestnanosti . . .

15.07.2016 (link) : § 56 Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska – § 56 Príspevok na zriadenie chránenej dielne alebo chráneného pracoviska zákona o službách zamestnanosti . . .

13.06.2016 (link) : Prezentácia sociofórum Michal Páleník – Prezentácia o inkluzívnom zamestnávaní a o zamestnávaní zdravotne postihnutých na konferenciu sociofórum 2016 . . .

31.05.2016 (link) : Konferencia o zamestnávaní zdravotne postihnutých – V dňoch 14. a 15. júna 2016 sa v Bratislave koná konferencia o zamestnávaní zdravotne postihnutých, na ktorej vystúpime s prezentáciou . . .

15.01.2016 (link) : § 57 Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť – § 57 Príspevok občanovi so zdravotným postihnutím na samostatnú zárobkovú činnosť zákona o službách zamestnanosti . . .

13.01.2015 (link) : Zdravotne postihnutí – S cieľom zlepšiť zapojenie zdravotne postihnutých na trhu práce je potrebné uskutočniť niekoľko zmien v legislatíve, ale aj v praxi. Prinášame Vám návrhy zmien, ktoré majú potenciál zlepšiť nelichotivú situáciu v oblasti zamestnávania zdravotne postihnutých . . .

01.12.2014 (link) : Zamestnávania zdravotne postihnutých – prezentácia – Prezentácia k zamestnávaniu zdravotne postihnutých z konferencie 10 rokov politiky zamestnanosti . . .

21.11.2014 (link) : Seminár Zamestnávanie zdravotne postihnutých, zmenu času – Zmena času: Pozývame Vás na seminár Zamestnávanie zdravotne postihnutých, chránené dielne, ktorý sa uskutoční 26. novembra 2014 od 12:15 14:00 v priestoroch Inštitútu zamestnanosti v Bratislave . . .

24.07.2008 (link) : Na čiastočný úväzok pracuje na Slovensku najmenej ľudí z takmer celej EÚ – Podľa údajov, ktoré zverejnil európsky štatistický úrad EUROSTAT pracuje na Slovensku na polovičný úväzok len 2,6 % všetkých zamestnancov, pričom v celej EÚ je to až 18,2 % zamestnancov. Horšie ako my sú na tom už len Bulhari, kde takýto pracovný úväzok využíva len 1,7 % ľudí. Z regionálneho pohľadu je najnižší podiel využívania práce na polovičný úväzok na východnom Slovensku (okolo 1,5 %), najvyšší nárast bol v Žilinskom kraji (z 2,1 % v 2001 na 3,5 % v 2006) . . .

---