- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
-
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Rovnosť príjmov pred zákonom
Zákon 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi definuje hmotnú núdzu ako stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Súčasné znenie zákona o pomoci v hmotnej núdzi v § 4 v odseku (3) definuje až 21 výnimiek (kapitola § 4 Príjem), ktoré za príjem považované nie sú. Ďalšie výnimky sú uvedené v zákone o službách zamestnanosti.
Časť poberateľov pomoci má príjem v skutočnosti vyšší ako ten, ktorý je nevyhnutný na formálne uznanie stavu núdze. Zaujímavosťou je, že medzi výnimkami figuruje napríklad príjem za poskytnutie údajov ŠÚSR z dôvodu zostavovania štatistiky rodinných účtov, no príjem za výberové zisťovanie pracovných síl sa medzi výnimkami nenachádza. Inak sa tiež pozerá na finančné toky od obce a od nadácie.
S cieľom minimalizovať nerovnosť medzi vykazovaným a skutočne dosiahnutým príjmom navrhujeme zaviesť rovnosť príjmov pred zákonom. Uplatnenie tejto požiadavky (spolu s primeranou administratívnou záťažou) vylúči neopodstatnených poberateľov zo systému a sporné body zo zákona. Ponechané budú iba výnimky, ktorých uplatňovanie je logické (aby sa v rámci jednej pomoci nesiahalo na inú pomoc) a výnimky zaručujúce dodržanie zásady pracovať sa oplatí.
V novom nastavení by sa spočítali všetky príjmy domácnosti a na ich základe by sa dopočítala suma dávok. Z pohľadu poberateľa dávok by bola situácia oveľa prehľadnejšia: vie, že ak si zarobí 10 eur navyše, jeho dávky klesnú o vopred známu sumu.
Sociálny pracovník by ale mohol v prospech poberateľa rozložiť jednorazové príjmy viazané na dlhšie obdobie do viacerých mesiacov. Príkladom môže byť doplatok dávok alebo mzdy za predchádzajúce obdobie, jednorazovo vysúdené peniaze, príspevky na investičné aktivity.
Samostatnou kapitolou sú nefinančné príjmy, ktoré v súčasnosti nie sú chápané ako príjem človeka pre potreby výpočtu dávok. V praxi teda nastávajú situácie, kedy poberateľ dávok využíva drahé motorové vozidlo, ktoré nevlastní a ani zaň neplatí nájom (alebo platí nájom hlboko pod trhovú cenu). Podobne človek bývajúci v nehnuteľnosti, ktorú nevlastní a neplatí ani nájom; používa zariadenie domu, ktoré nevlastní. Všetky tieto príjmy teda treba chápať ako príjem na účely výpočtu dávok.
Časť príjmov poberatelia dávok nedokladujú, aj keď ich reálne majú. Takýto príjem možno zistiť napríklad z rozdielu výšky deklarovaných výdavkov a známych príjmov (napr. ak poberateľ dávok s oficiálnym príjmom 120 eur platí nájom vo výške 1000 eur). Takýto viditeľný rozdiel by mal byť taktiež chápaný ako príjem.
Iný typ je nefinančný príjem z vlastnej práce, čo skôr spadá pod zásadu pracovať sa oplatí. Typickým príkladom je inputovaný príjem z vlastnej záhradky (tým, že človek pracuje na svojej záhradke, má zeleninu, ktorú nemusí kupovať na trhu). Je skôr úlohou politiky zamestnanosti preniesť tieto príjmy do štandardných pracovných vzťahov.
Sociálny systém – skutočnosť a vízia
Cieľom aktivity je zviditeľniť ucelený obraz o problematike sociálneho systému v podmienkach Slovenska. Hlavným cieľom je začať odbornú diskusiu na tému zásad, cieľov a aktivít sociálneho systému, z ktorého potom môžu vychádzať jednotlivé vykonávacie zákony. Aktivitu realizujeme prostredníctvom projektu Verejné politiky zamestnanosti.. . .
Projekt Verejné politiky zamestnanosti
Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny. Prinášame Vám podrobnosti o realizovanom projekte.. . .
Podobné správy
Osobný bankrot, Úvery iba cez účet, Maximálna ročná percentná miera nákladov, Zrušenie priestupkovej imunity, Riešenie špecifických prípadov, Poradenstvo s oddlžovaním, Administratívna nenáročnosť, Úloha sociálneho pracovníka, Krátka reakčná doba, Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
Rýchla navigácia
- Správy a novinky
- Projekty a aktivity
- Údaje o okresoch
- Regióny Slovenska
- Inkluzívne zamestnávanie
- Starnutie populácie
- Náhodný región: Maďarsko, Zadunajsko, Del-Dunantul, Baranská župa