www.iz.sk : Projekty : Sociálny systém : Rovnosť príjmov pred zákonom :

Rovnosť príjmov pred zákonom

Zákon 417/2013 o pomoci v hmotnej núdzi definuje hmotnú núdzu ako stav, kedy príjem členov domácnosti nedosahuje sumu životného minima a členovia domácnosti si nevedia alebo nemôžu zabezpečiť alebo zvýšiť príjem. Súčasné znenie zákona o pomoci v hmotnej núdzi v § 4 v odseku (3) definuje až 21 výnimiek (kapitola § 4 Príjem), ktoré za príjem považované nie sú. Ďalšie výnimky sú uvedené v zákone o službách zamestnanosti.

Časť poberateľov pomoci má príjem v skutočnosti vyšší ako ten, ktorý je nevyhnutný na formálne uznanie stavu núdze. Zaujímavosťou je, že medzi výnimkami figuruje napríklad príjem za poskytnutie údajov ŠÚSR z dôvodu zostavovania štatistiky rodinných účtov, no príjem za výberové zisťovanie pracovných síl sa medzi výnimkami nenachádza. Inak sa tiež pozerá na finančné toky od obce a od nadácie.

S cieľom minimalizovať nerovnosť medzi vykazovaným a skutočne dosiahnutým príjmom navrhujeme zaviesť rovnosť príjmov pred zákonom. Uplatnenie tejto požiadavky (spolu s primeranou administratívnou záťažou) vylúči neopodstatnených poberateľov zo systému a sporné body zo zákona. Ponechané budú iba výnimky, ktorých uplatňovanie je logické (aby sa v rámci jednej pomoci nesiahalo na inú pomoc) a výnimky zaručujúce dodržanie zásady pracovať sa oplatí.

V novom nastavení by sa spočítali všetky príjmy domácnosti a na ich základe by sa dopočítala suma dávok. Z pohľadu poberateľa dávok by bola situácia oveľa prehľadnejšia: vie, že ak si zarobí 10 eur navyše, jeho dávky klesnú o vopred známu sumu.

Sociálny pracovník by ale mohol v prospech poberateľa rozložiť jednorazové príjmy viazané na dlhšie obdobie do viacerých mesiacov. Príkladom môže byť doplatok dávok alebo mzdy za predchádzajúce obdobie, jednorazovo vysúdené peniaze, príspevky na investičné aktivity.

Samostatnou kapitolou sú nefinančné príjmy, ktoré v súčasnosti nie sú chápané ako príjem človeka pre potreby výpočtu dávok. V praxi teda nastávajú situácie, kedy poberateľ dávok využíva drahé motorové vozidlo, ktoré nevlastní a ani zaň neplatí nájom (alebo platí nájom hlboko pod trhovú cenu). Podobne človek bývajúci v nehnuteľnosti, ktorú nevlastní a neplatí ani nájom; používa zariadenie domu, ktoré nevlastní. Všetky tieto príjmy teda treba chápať ako príjem na účely výpočtu dávok.

Časť príjmov poberatelia dávok nedokladujú, aj keď ich reálne majú. Takýto príjem možno zistiť napríklad z rozdielu výšky deklarovaných výdavkov a známych príjmov (napr. ak poberateľ dávok s oficiálnym príjmom 120 eur platí nájom vo výške 1000 eur). Takýto viditeľný rozdiel by mal byť taktiež chápaný ako príjem.

Iný typ je nefinančný príjem z vlastnej práce, čo skôr spadá pod zásadu pracovať sa oplatí. Typickým príkladom je inputovaný príjem z vlastnej záhradky (tým, že človek pracuje na svojej záhradke, má zeleninu, ktorú nemusí kupovať na trhu). Je skôr úlohou politiky zamestnanosti preniesť tieto príjmy do štandardných pracovných vzťahov.

https://www.iz.sk/sk/projekty/socialny-system/rovnost-prijmov-pred-zakonom

Sociálny systém – skutočnosť a vízia

Cieľom aktivity je zviditeľniť ucelený obraz o problematike sociálneho systému v podmienkach Slovenska. Hlavným cieľom je začať odbornú diskusiu na tému zásad, cieľov a aktivít sociálneho systému, z ktorého potom môžu vychádzať jednotlivé vykonávacie zákony. Aktivitu realizujeme prostredníctvom projektu Verejné politiky zamestnanosti.. . .

Projekt Verejné politiky zamestnanosti

Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny. Prinášame Vám podrobnosti o realizovanom projekte.. . .