Často kladené otázky a odpovede

Často kladené otázky na tému inkluzívneho zamestnávania. Chýba tu Vaša otázka? Napíšte nám!

• Q: Ešte som o inkluzívnom zamestnávaní nepočul. Odkedy to funguje?
• A: Momentálne je to návrh. Koncepciu inkluzívneho zamestnávania sme pred­stavili verejnosti v roku 2011, jej obsah sa však medzičasom zásadne zmenil a jej súčasnú podobu zachytáva Publikácia inkluzívne zamestnávanie.

• Q: Ako by ste jednou vetou charakterizovali princíp inkluzívneho zamestnávania?
• A: Inkluzívne zamestnávanie pred­stavuje taký spôsob zamestnávania dlhodobo nezamestnaných, ktorý poskytuje základné pravidlá na zapojenie dlhodobo nezamestnaných do práce a dáva povinnosť verejným inštitúciám vytvárať zákazky na tieto práce.

• Q: Ale aj podľa súčasného zákona o verejnom obstarávaní majú dodávatelia povinnosť zamestnať dlhodobo nezamestnaných...
• A: Budeme radi za každý príklad verejného obstarávania, ktorý toto využil, pretože zatiaľ o žiadnom nevieme.

• Q: Pre koho je inkluzívne zamestnávanie určené?
• A: Do cieľovej skupiny patria osoby, ktoré dlhodobo nepracovali aj napriek tomu, že nemajú žiadne objektívne prekážky (sú zdraví, ekonomicky aktívni,...). Do cieľovej skupiny inkluzívneho trhu teda patria dlhodobo nezamestnaní (osoby nezamestnané dlhšie ako jeden rok), osoby po výkone trestu a časť ekonomicky neaktívnych v produktívnom veku, ktorí by inak boli dlhodobo nezamestnaní, ale nesplnili niektorú z formálnych podmienok. Objem takto definovanej cieľovej skupiny pred­stavuje v podmienkach SR približne 250 000 osôb.

• Q: Prečo aktivačné práce nie sú vhodným nástrojom na získavanie pracovných zručností?
• A: Za aktivačnou činnosťou je skrytá sociálna dávka, nie snaha dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti. Aktivačná činnosť sa nevykonáva na základe štandardného pracovného pomeru (t. j. umelo zvyšuje nezamestnanosť) a často je nástrojom politického boja na miestnej úrovni. Ministerstvo financií poukazuje na fakt, že aktivačná činnosť znižuje šance dlhodobo nezamestnaných uplatniť sa na trhu práce. Štatistický úrad tvrdí, že účastníci aktivačných prác v skutočnosti nepracujú. Celkovo je to najhoršie nastavený nástroj, navyše nepochopiteľne zaradený medzi AOTP, ktorý v SR existoval.

• Q: Prečo sociálne podniky nepovažujete za vhodný nástroj?
• A: Integračné sociálny podniky podľa zákona o sociálnej ekonomike nemajú financovanie na dlhodobé, masívne a udržateľné fungovanie. Inkluzívne verejné obstarávanie dokáže tieto finančné zdroje vytvoriť. Inkluzívne podniky sú špeciálnou formou integračných sociálnych podnikov.

• Q: Protipovodňová ochrana alebo rekonštrukcia hradov fungujú na podobných princípoch. Nestačí ich rozšíriť?
• A: Inkluzívny trh navrhuje jednotnú právnu formu a jednotné spôsoby obstarávania na realizáciu takýchto aktivít. Vďaka už odskúšaným postupom budú jednotlivé kroky bez detských chorôb a budú aj efektívnejšie z hľadiska verejných financií. Vďaka rovnakému zastrešeniu sa dajú tieto projekty veľmi ľahko rozšíriť, napríklad o iné hrady alebo o údržbu turistických chodníkov.

• Q: Koľko peňazí na to treba? Nie je to príliš drahé?
• A: Minimálna mzda a povinné odvody sa nedajú obchádzať. Preto na 50 000 zamestnancov to je 450 mil. €.

• Q: V našej obci je 500 nezamestnaných, ale pracovných miest vieme vytvoriť iba pre niekoľko desiatok. Ako nám inkluzívne zamestnávanie pomôže?
• A: V rámci inkluzívneho zamestnávania neexistuje geografické previazanie medzi miestom realizácie práce a miestom bydliska pracovníkov. Môžete realizovať služby aj mimo svojej obce (napríklad v okresnom alebo krajskom meste alebo v lese v katastri susednej obce).

• Q: Aké kontrolné mechanizmy plánujete?
• A: Keďže sa jedná o štandardné vzťahy, kontrolované sú štandardnými kontrolórmi: Národný inšpektorát práce kontroluje pracovno-právne vzťahy, UPSVaR kontroluje čierne zamestnávanie, Úrad pre verejné obstarávanie kontroluje správnosť inkluzívneho verejného obstarávania, zadávateľ projektov kontroluje, či sa projekt realizuje, objednávateľ kontroluje, či sa práce vykonali. Dodržiavanie integračnej sumy sa dá jednoducho kontrolovať online.

• Q: Prečo by z mojich daní mali byť platené nejaké inkluzívne služby?
• A: Z dvoch dôvodov:
• z ľudského hľadiska či zo sociologicko-etických dôvodov treba ľuďom, ktorí dlhý čas nepracovali, prestali si veriť, prestali im veriť zamest­návatelia, dať šancu zamestnať sa. Kto iný im túto šancu má dať ak nie štát? Je to len šanca, lebo v inkluzívnom podniku budú môcť pracovať najviac dva roky, a buď sa riadne zamestnajú, a tým túto šancu využijú, alebo sa nezamestnajú, stanú sa krátkodobo nezamestnanými, a tým šancu nevyužijú. Ďalšiu šancu nedostanú skôr ako rok;
• z ekonomického hľadiska je lepšie z peňazí daňových poplatníkov (a z vašich daní) zaplatiť jeho inkluzívnu prácu, aby sa mohol riadne zamestnať a začal riadne platiť dane, ako ho naďalej živiť z peňazí daňových poplatníkov (aj z vašich daní) cez sociálne dávky.

• Q: Čo vymýšľate nejaké inkluzívne zamestnávanie. Sú oveľa dôležitejšie veci. Všade je plno roboty – neporiadok, povodne – nezamestnaných je plno a nič nerobia.
• A: Máte pravdu v tom, že máme veľa nezamestnaných a okolo seba vidíme veľa práce, ktorú treba robiť, aby sme sa na svojej ulici, v obci či krajine dobre cítili. Problém je v tom, že prácu treba zorganizovať, zadeliť, skontrolovať a zaplatiť. Práve toto budú riešiť inluzívni pracovníci v inkluzívnych podnikoch pri prácach na inkluzívnych zákazkách. Hovoríme o tom istom, len na slovo inkluzívny ešte nie sme zvyknutí.

• Q: Prečo treba nový druh podnikov, kto sa v tom má vyznať? Nemôžu to robiť úrady práce alebo obyčajné firmy?
• A: Robiť by to v podstate mohli, ale či dobre? Úrady práce by pravdepodobne nezháňali zákazky a pracovníkov tak aktívne ako súkromné firmy. A cez inkluzívne verejné obstarávanie sa vie zapojiť akýkoľvek podnikateľ – ak po získaní zákazky zamestná ľudí z cieľovej skupiny.

• Q: Takáto forma dotácie bude len deformovať trh.
• A: inkluzívne podniky si svoju existenciu a činnosť nebudú zabezpečovať dotáciami, ale ich existenciu a činnosť bude garantovať štát tým, že inkluzívne verejné obstarávanie bude verejná správa vyhlasovať povinne, v dostatočnom počte, objeme a rovnomerne počas celého roka – toto je zásadný rozdiel oproti doterajšiemu prístupu.

• Q: Zadávanie zákaziek špeciálne pre inkluzívne podniky je nespravodlivé, ako k tomu prídu ostatní? Zase nejaký tunel.
• A: Zamestnávať dlhodobo nezamestnaných nie je „až taký med lízať“, veď keby to tak bolo, tak by sa o nich zamest­návatelia bili aj doteraz. Bohužiaľ, realita je taká, že v päťmiliónovom štáte máme státisíce zdravých dospelých ľudí, ktorí by mohli pracovať, ale nepracujú. A to je škoda pre nich, aj pre spoločnosť. Nik nebude brániť ostatným, aby sa zapojili do inkluzívnych verejných obstarávaní a zamestnávali dlhodobo nezamestnaných. Keby sa im v tom darilo, urobili by dobre sebe aj iným.

• Q: Nemôžete radšej niečo vymyslieť pre Rómov?
• A: Toto je systém dávania šance každému, komu sa dlhodobo nedarí zamestnať sa. Dáva rovnakú šancu Slovákovi, Maďarovi, Rómovi... Nie je dôležité, akej národnosti či etnicity človek je, ale či pracuje a tvorí hodnoty. Aj Rómovia budú pracovať v inkluzívnych podnikoch a aj medzi Rómami sa nájdu podnikaví a empatickí ľudia, ktorí založia inkluzívne podniky a dajú šancu ďalším zamestnať sa.

• Q: Ako budem môcť prepustiť zamestnancov, ak s nimi naozaj nebudem spokojný?
• A: Na inkluzívnych zamestnancov sa vzťahuje Zákonník práce (štandardná pracovná zmluva). Na odskúšanie zamestnanca slúži skúšobná doba. V pracovnej zmluve alebo v interných pred­pisoch je potrebné bližšie popísať, čo je (hrubé) porušenie pracovnej disciplíny v zmysle Zákonníka práce.

• Q: Ľudia z tejto cieľovej skupiny sú veľmi nespoľahliví. Ako zabezpečím kvalitnú prácu? Moje ceny budú oproti konkurencii príliš vysoké...
• A: Všetci vaši konkurenti majú tú istú štartovaciu pozíciu, všetci majú rovnako nespoľahlivých zamestnancov. Preto všetci budú mať trochu vyššie ceny. Nespoľahlivosť budete musieť riešiť prácou so zamestnancami a možno budete musieť mať zamestnancov v zálohe (na telefón, ak by niektorý neprišiel do roboty).

• Q: Podnikám v podobnej oblasti, akou sú inkluzívne služby. Ako sa môžem zapojiť do inkluzívnych verejných obstarávaní?
• A: Takisto ako doteraz, len v podmienkach zákazky bude, že musíte deklarovať integračnú sumu, teda musíte zaplatiť mzdy bývalým dlhodobo nezamestnaným.

• Q: Tento nástroj nie je komplexný, chýbajú v ňom špecifiká vylúčených komunít.
• A: Cieľom tohto nástroja je dať dlhodobo nezamestnaným reálne pracovné skúsenosti. Rôzne cieľové skupiny si vyžadujú rôzne postupy – je potrebné, aby komplexnejšie nástroje (individuálny akčný plán, rôzne projekty, sk/projekty/politika-zamestnanosti/nestatne-sluzby-zamestnanosti, ...) brali inkluzívne zamestnávanie ako vitálnu časť dlhodobejšej aktivity.

• Q: Ale veď takéto niečo bude neefektívne a verejná správa sa musí správať efektívne.
• A: Ide o to, čo berieme ako efektívne: cenu faktúry za meter alebo náklady verejnej správy na meter? Súčasné nastavenie berie do úvahy iba cenu faktúry, bez ohľadu na ostatné náklady verejnej sféry.

• Q: A čo osvedčené nástroje zo zahraničia, nedali by sa použiť?
• A: Inkluzívne zamestnávanie obsahuje množstvo prvkov zo zahraničnej praxe (najmä z hľadiska fungovania samotného inkluzívneho podniku), avšak miera dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku je nielen podstatne vyššia ako vo väčšine krajinách, ale je aj značne regionálne diferencovaná. Preto je systém financovania iný.

• Q: Takéto masové zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných v inkluzívnych podnikoch vytlačí z pracovného trhu súčasných zamestnaných.
• A: Dlhodobo nezamestnané sú prevažne osoby nízkovzdelané alebo inak viacnásobne znevýhodnené, preto aj charakter prác vykonávaných v inkluzívnom zamestnávanie bude tejto skutočnosti prispôsobený. Inkluzívni zamestnanci teda nebudú brať prácu osobám s vyšším vzdelaním a nebudú brať prácu ani kvalitatívne porovnateľným zamestnaným, pretože časť prác vykonávaných inkluzívnymi podnikmi sa v súčasnosti nerobí, časť prác sa v súčasnosti vykonáva cez aktivačné práce (takže pracovníci sa budú iba obmieňať, nie vytláčať), časť prác sa v súčasnosti vykonáva, avšak bez dohľadu autority (celoživotné vzdelávanie) a časť pracovných miest v súčasnosti zastávajú dosadené osoby, ktorých nahradenie inkluzívnymi zamestnancami je fér z hľadiska rovnosti šancí.

• Q: Nebude dochádzať k zneužívaniu v inkluzívnom verejnom obstarávaní, keď podmienkou výberu zákazky nebude kritérium najnižšej ceny?
• A: Kritériom výberu zákazky JE najnižšia cena. Rozdiel je v podmienkach realizácie zákazky, ktoré budú pre všetkých rovnaké.

• Q: Nestačilo by iba znížiť zamest­návateľom odvody, a tak podporiť zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných?
• A: Tento nápad sa na Slovensku neosvedčil. Podobne, ako pri iných opatreniach, aj v tomto prípade sa viditeľné výsledky dostavili iba v ekonomicky lepšie fungujúcich regiónoch, pričom v regiónoch značne postihnutých dlhodobou nezamestnanosťou nebolo toto opatrenie účinné.

• Q: Ako sa osoby z cieľovej skupiny dozvedia o voľných pracovných miestach v inkluzívnych podnikoch?
• A: O voľných pracovných miestach budú uchádzačov o zamestnanie informovať pred­ovšetkým úrady práce, sociálnych vecí a rodiny, avšak nie je vylúčené, že sa časom sprostredkovanie inkluzívnej práce stane aj portfóliom agentúr.

• Q: Motivácia pracovať v inkluzívnych podnikoch nebude o nič väčšia ako motivácia pracovať na riadnom trhu práce. Mzda osôb z cieľovej skupiny bude pravdepodobne najnižšia možná, od ktorej je treba odpočítať výdavky na dopravu alebo ubytovanie, keďže nie všetky inkluzívne podniky sa budú nachádzať v mieste bydliska osôb z cieľovej skupiny.
• A: Mzda inkluzívnych zamestnancov bude zdola ohraničená minimálnou mzdou – rovnako ako na otvorenom trhu práce. Motivácia cieľovej skupiny spočíva v tom, že zamestnať sa v štandardnom a inkluzívnom podniku nie je rovnako jednoduché. Zatiaľ čo otvorený trh práce dáva pred­nosť osobám s pracovnými skúsenosťami, na inkluzívnom trhu budú zamestnávané práve osoby, ktoré pracovné skúsenosti nemajú. Osoby, ktoré budú za prácou dochádzať alebo sa kvôli práci sťahovať, môžu po splnení zákonom stanovených podmienok využiť príspevok podľa § 53 zákona o službách zamestnanosti.

• Q: Inkluzívny trh je len dočasným riešením – osoby z cieľovej skupiny strávia rok či dva prácou v umelo vytvorených podnikoch, ktoré po uplynutí dohodnutého času budú musieť opustiť. Kam pôjdu potom, keď nie je kde robiť? Nebolo by lepšie vymyslieť mechanizmus generujúci trvalé pracovné miesta?
• A: V podmienkach SR nie je problém ani tak v nedostatočnom počte voľných pracovných miest ako v nesúlade medzi kvalifikáciou dopytovanou a požadovanou. Na to, aby osoby disponovali kvalifikáciou, ktorú otvorený trh požaduje, je nevyhnutné ich preškoliť alebo dať pracovné skúsenosti tým, ktorým chýbajú. Toto je úlohou inkluzívneho zamestnávania.

• Q: Ako sa bude hľadieť na osoby z cieľovej skupiny pracujúce v inkluzívnych podnikoch? Budú môcť byť naďalej evidované na úrade práce, sociálnych vecí a rodiny alebo budú považované za zamestnaných?
• A: Osoby zamestnané na inkluzívnom trhu budú pracovať na základe štandardnej pracovnej zmluvy, to znamená, že nebudú úradmi evidované ako osoby nezamestnané.

• Q: Ako to bude s poberaním dávok a príspevkov – na ktoré z nich budú mať osoby pracujúce v inkluzívnych podnikoch nárok? Aké príspevky zaniknú? Aké nové príspevky vzniknú?
• A: Zavedením inkluzívneho zamestnávania sa úplne zruší aktivačný príspevok, na ostatné príspevky však inkluzívni zamestnanci budú mať nárok. So vznikom nových príspevkov poskytovaných výhradne inkluzívnym zamestnancom naša koncepcia nepočíta (okrem odletného).

• Q: Ako chcete zabezpečiť, aby si osoby pracujúce v inkluzívnych podnikoch hľadali prácu na riadnom trhu a neuspokojili sa so skutočnosťou, že im stačí práca v inkluzívnom podniku?
• A: Práca v inkluzívnom podniku bude časovo obmedzená a po skončení výkonu tejto práce bude stanovené dostatočne dlhé obdobie, počas ktorého sa osoba nebude môcť opätovne zamestnať v inkluzívnom podniku – každá osoba tak dobre zváži, či si zvolí cestu riadnej, dlhodobej, prípadne i lepšie platenej práce alebo opäť skončí na úrade. Takisto, inkluzívne podniky dostanú odmenu za nájdenie miesta svojmu zamestnancovi (odletné), čo ich bude motivovať tieto miesta hľadať ako aj pustiť svojho zamestnanca na normálny trh práce.

• Q: Ak 50 000 ľudí ukončí prácu v inkluzívnom podniku z dôvodu skončenia platnosti zmluvy na dobu určitú, bez práce bude zrazu opäť masa ľudí...
• A: Koncepcia inkluzívneho trhu bude do praxe zavádzaná postupne, teda nie všetkých 50 000 osôb bude zamestnaných naraz, a rovnako platnosť jednotlivých zmlúv nebude totožná. Samozrejme, k určitým sezónnym výkyvom v miere nezamestnanosti dôjsť môže, to je už ale úlohou verejného sektora, aby inkluzívne verejné obstarávania a zákazky z nich realizovať priebežne a nesústreďovať ich iba na určité obdobia.

• Q: V našom meste nemáme toľko dlhodobo nezamestnaných, tu nebude dostatok ľudí pre vytvorenie inkluzívneho podniku.
• A: Výhodou inkluzívneho zamestnávania je, že zákazky môžu byť realizované aj ľuďmi, ktorí bývajú mimo mesta, čo prispieva k ich mobilite. Môže ísť o ľudí zo spádových obcí alebo ľudí dochádzajúcich na týždňovky a pod. Je úlohou inkluzívnych podnikov tento geografický nesúlad vyriešiť.

• Q: Čo bude môcť byť inkluzívnou službou? Je vôbec možné zabezpečiť inkluzívnu prácu všetkým dlhodobo nezamestnaným – od osôb bez vzdelania až po ľudí s terciárnym vzdelaním?
• A: Medzi inkluzívne služby budú patriť prevažne manuálne exteriérové služby (zametanie ulíc, kosenie trávnikov, výsadba kvetov, údržba turistických chodníkov a pod.), keďže dlhodobo nezamestnané osoby sú prevažne osoby nízkovzdelané. Osoby s terciárnym vzdelaním majú na celkovom počte dlhodobo nezamestnaných zanedbateľný podiel, preto sa koncepcia inkluzívneho zamestnávania na ne nezameriava.

• Q: Ako sa potenciálny dodávateľ dozvie, aká integračná suma je v konkrétnom verejnom obstarávaní povinná?
• A: Bude to súčasťou textu verejného obstarávania ako osobitné podmienky plnenia zmluvy. Výhodou bude, že integračná suma bude v každom verejnom obstarávaní od každej verejnenej inštitúcie chápaná rovnako.

• Q: Odkiaľ sa budú inkluzívne podniky dozvedať o možných zákazkách?
• A: Verejné obstarávania s integračnou sumou sú zverejňované ako iné bežné VO. Potenciálne subdodávky, kde objednávateľ očakáva určitú integračnú sumu, budú riešené ako iné subdodávky. Predpokladáme, že vznikne ekosystém kde si dodávatelia si budú vedieť vyhľadať možné zákazky cez vhodne zvolené kritériá (región, typ prác, čas).

• Q: Ako motivovať obce či štátne orgány, aby zadávali zákazky, keď ani v súčasnosti sa do toho veľmi nehrnú?
• A: Spomínané subjekty majú v súčasnosti dve prekážky: Neexistuje administratívne jednoduchý spôsob zadávania zákaziek a úspory zo zníženia nezamestnanosti sa nevracajú organizáciám, ktoré nezamestnanosť znížili. Inkluzívne zamestnávanie rieši oba problémy. Zavedie jednoduchý systém včlenia integračnej sumy do bežného verejného obstarávania a v rozpočtoch verejných inštitúcií zabezpečí dostatočné zdroje využiteľné len touto formou.

---