Reforma dôchodkového systému

Tlačová správa Inštitútu zamestnanosti z tlačovej konferencie z 9. 12. 2020 o reforme dôchodkového systému, v ktorej navrhujeme niekoľko zmien.

Reforma dôchodkového systému

V legislatívnom procese je niekoľko návrhov ústavných zmien, ktoré majú upraviť dôchodkový systém. Tento si zaslúži upratať po nekoncepčných a škodlivých zmenách, ktorých svedkom sme boli posledné roky. Je nám ľúto, že zásadné zmeny dôchodkového systému sa opätovne uvádzajú do praxe bez primeranej odbornej diskusie.

Inštitút zamestnanosti navrhuje tri hlavné zmeny v návrhu ústavného zákona o starobnom dôchodkovom systéme.

Prvým je spresnenie zamerania starobného dôchodkového systému na obdobie, keď človek nie je spôsobilý pracovať kvôli vysokému veku. „Po dosiahnutí určitého veku, odpracovaní určitého obdobia, má mať človek právo zhodnotiť, či je spôsobilý pracovať a požiadať o dôchodok. Ak sa takto rozhodne, dostane dôchodok,“ hovorí Viliam Páleník, prezident Inštitútu zamestnanosti. Musí však platiť aj B – ak človek o sebe povie, že je nespôsobilý pracovať, nemôže mať plný pracovný úväzok.

Druhým zlepšením je naviazanie možného veku odchodu do dôchodku na dobu dožitia v dobrom zdraví. V súčasnom návrhu je naviazanie na celkovú dobu dožitia, bez ohľadu na to či v zdraví alebo v chorobe. „Zavedie to tlak na celý verejný sektor, aby zlepšoval zdravie ľudí na Slovensku,“ hovorí Viliam Páleník.

Tretím je skutočná udržateľnosť dôchodkového systému. „Musí platiť, že priemerný človek s priemernou mzdou počas svojho pracovného života zaplatí odvody v takej výške, ako dostane dôchodkové dávky, po zohľadnení inflácie,“ hovorí Michal Páleník. V súčasnosti to neplatí a ani návrh zmien nerieši udržateľnosť dôchodkového systému. Je aj dôležité, aby zamest­návatelia mali možnosť za svojich zamestnancov platiť vyššie odvody tak, aby títo mohli mať vyššie dôchodky, prípadne ich čerpať skôr.

Je potrebné zvýšiť flexibilitu možností odchodu do dôchodku, napríklad neskorším odchodom do dôchodku a zároveň nastaviť pravidelnú informovanosť o budúcich výškach dôchodku, ak osoba odíde do dôchodku nie v okamihu vzniku nároku, ale neskôr. Inštitút zamestnanosti vidí flexibilitu aj v umožnení poberania čiastkového dôchodku tak, aby odchod z práce mohol byť postupný – napríklad možnosť poberať polovičný dôchodok a zostať na polovičný úväzok v práci. Nárazová zmena môže byť pre psychické zdravie poberateľa dôchodku devastačnou. V súčasnosti je vyhorenie rizikom čoraz väčšieho množstva zamestnancov. Jedným z riešení je sabatikal, teda čerpanie niekoľkých mesiacov dôchodku už počas aktívneho veku.

V návrhu ústavného zákon o dôchodkoch vidíme aj pozitíva. Napríklad nastavenie pravidiel pre všetky dôchodky, vrátane výsluhových. Rovnako je veľmi prospešné zadefinovanie fungovania výberu dôchodkového sporenia, kde sa zdôrazňuje nemožnosť výberu celej sumy hneď po odchode do dôchodku (až na veľmi malé objektívne výnimky). Pozitívne vnímame aj opravu stavu, aby rodičovstvo nevplývalo negatívne na výšku dôchodkov či opravu populistických minimálnych dôchodkov a dôchodkového stropu z dielne minulej vlády.

Veríme, že spoločnou snahou sa nám podarí zlepšiť dôchodkový systém a predídeme ďalším nekoncepčným zmenám.

Na tlačovej konferencii vystúpili:

• Viliam Páleník, prezident Inštitútu zamestnanosti, samostatný vedecký pracovník Ekonomického ústavu SAV
• Michal Páleník, analytik Inštitútu zamestnanosti, vedecký pracovník Fakulty managementu UK,

torí radi zodpovedajú na vaše otázky.

Viac aj na našom blogu a vo videu.

---