- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Miera zamestnanosti
- Miera nezamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Dlhodobá nezamestnanosť
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- Knižnica
- Zdravotne postihnutí
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Zamestnanosť v EÚ27 sa v roku 2007 zvýšila na 65,4%
Zamestnanosť nad 70 % bola v spomínanom období v Dánsku (77,1 %), Holandsku (76,0 %), Švédsku (74,2 %), Rakúsku (71,4 %), Veľkej Británii (71,3 %), Cypre (71,0 %) a Fínsku (70,3 %). Naopak, pod 60 % pracujúcich mala Malta (55,7 %), Poľsko (57 %), Maďarsko (57,3), Taliansko (58,7 %) a Rumunsko (58,8 %)
Najmenšie rozdiely v zamestnanosti mužov a žien boli v roku 2007 vo Fínsku, Švédsku a Litve, naopak najmenej žien pracovalo vo Taliansku, na Malte a v Grécku.
V roku 2007 podľa údajov Eurostatu pracovalo 18,2 % obyvateľov EÚ na polovičný úväzok. Najviac to bolo v Holandsku (46,8 %), potom v Nemecku (26,0 %) a vo Veľkej Británii (25,5 %). Naopak ku krajinám s najnižším počtom ľudí pracujúcich na polovičný úväzok sa zaradilo aj Slovensko s 2,6 % takýchto pracovných zmlúv. Ďalej to bolo Bulharsko s 1,7 %, Maďarsko (4,1 %) a Česká republika (5,0 %)
Zvyšovanie zamestnanosti v európskom, ale aj slovenskom kontexte je podľa Inštitútu zamestnanosti dôležitý dlhodobý cieľ, ktorý by sa mali jednotlivé vlády snažiť napĺňať. Z tohto pohľadu je tiež dôležité dávať dôraz na rast zamestnanosti žien ako jednej zo znevýhodnených skupín na trhu práce. Ako ďalej vyplýva z údajov zverejnených Eurostatom, na Slovensku sa stále v nízkej miere uplatňujú flexibilné formy zamestnávania, kam patrí aj práca na polovičný úväzok. Alternatívne formy pracovných zmlúv by totiž mohli napomôcť znižovaniu dlhodobej nezamestnanosti ako aj zvyšovaniu zamestnanosti na Slovensku. Slovensko je napriek znižujúcej sa miere nezamestnanosti stále krajinou s najvyšším počtom nezamestnaných v celej EÚ.