- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Zamestnanecký bonus sám nemusí pomôcť znížiť nezamestnanosť
Z pohľadu Inštitútu zamestnanosti, môže na jednej strane zamestnanecký bonus motivovať zamestnanca udržať si aj nízko platené miesto, ako aj nezamestnaného hľadať si prácu aj za minimálnu mzdu, nie je to však riešenie, ktoré samostatne významne prispeje napríklad k znižovaniu nezamestnanosti na Slovensku.
Z pohľadu Inštitútu zamestnanosti je problémom najmä to, že Slovensko má vysokú mieru nezamestnanosti (10,5 % podľa štatistiky EUROSTATU za jún 2008), čo sa odráža aj na vysokom podiele dlhodobo nezamestnaných na celkovom počte ľudí bez práce. Podľa štatistík je to až 70 % zo všetkých nezamestnaných, čo je najvyššie číslo zo všetkých krajín Európskej únie. Títo ľudia sú často bez práce niekoľko rokov, stratili pracovné návyky a najčastejšie majú nízku kvalifikáciu.
Podľa Inštitútu zamestnanosti, príspevok vo výške približne 2500 korún ročne ich pravdepodobne nebude dostatočne motivovať ísť pracovať. Takýto príspevok by sa vyplácal až po roku práce, čo je mimo obdobia prvých niekoľko mesiacov zamestnania, kedy má každý nový zamestnanec nedostatok finančných prostriedkov. Okrem toho často dávky v hmotnej núdzi a iné príspevky od štátu sú pre nezamestnaných ekonomicky výhodnejšie ako zamestnať sa. Preto by mal byť sociálny systém nastavený tak, aby bola práca za každých okolností výhodnejšia ako nezamestnanosť.
Prostriedkom na znižovanie nezamestnanosti by mal byť hlavne individuálny prístup k nezamestnaným zo strany úradov práce a neštátnych poskytovateľov služieb, väčšia prepojenosť ponuky a dopytu na trhu práce, ako aj významnejšia spolupráca zamestnávateľov s úradmi práce a školami. Nástroje aktívnej politiky trhu práce by mali byť používané efektívne a mali by pomáhať nezamestnaných aktívne si hľadať prácu. V aktívnej politike trhu práce by mal významnejšiu úlohu zohrávať aj tretí sektor. Mimovládne organizácie totiž môžu vytvoriť priestor pre individuálnu prácu z nezamestnanými a dosahovať pritom konkrétne výsledky pri hľadaní práce pre nezamestnaných. Ak sa individuálny prístup k nezamestnanému skĺbi s podporou nízkopríjmových zamestnancov, može to prispieť k zvýšeniu zamestnateľnosti nekvalifikovaných ľudí.