- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Zamestnanosť v 1. štvrťroku 2008 stúpla o 2.8 %
K priaznivému vývoju prispel rast počtu zamestnancov o 41,9 tis. (na 2 063,3 tis.), podnikateľov bez zamestnancov o 19,6 tis. (na 240,8 tis.), podnikateľov so zamestnancami o 6,7 tis. (na 78,1 tis.), vypomáhajúcich členov domácností podnikateľov o 1,8 tis. (na 2,9 tis.).
V zahraničí pracovalo v uvedenom období 176,7 tis. osôb, čo oproti 1. štvrťroku 2007 znamená zvýšenie o 1,2 tis. osôb (o 0,7 %). Slováci pritom pracovali hlavne v Českej republike, vo Veľkej Británii, Maďarsku, Rakúsku, Írsku, Nemecku a Taliansku. Najvyšší počet z nich sa uplatnil v priemyselných odvetviach (32,1 %) a v stavebníctve (29,1 %). Najviac zamestnaných v zahraničí bolo z Prešovského, Nitrianskeho a Žilinského kraja.
Ako dnes ďalej informoval Štatistický úrad, z celkového počtu zamestnaných osôb pracovala najväčšia časť v službách (55,8 %). Priemysel sa na celkovej zamestnanosti podieľal 29,5 %, stavebníctvo 10,3 %, pôdohospodárstvo a rybolov 4 %. Oproti 1. štvrťroku 2007 sa zvýšil podiel osôb zamestnaných v stavebníctve (o 0,4 p. b.), klesol v službách a pôdohospodárstve a rybolove (zhodne o 0,2 p. b.). V priemysle zostal ich počet na minuloročnej úrovni.
Priemerná mesačná nominálna mzda zamestnanca hospodárstva dosiahla v 1. štvrťroku 20 443 Sk pri medziročnom raste o 10,4 %. Reálna mzda sa zvýšila o 6,2 %, informoval ďalej Štatistický úrad.
Najvyššia úroveň priemernej mesačnej mzdy pretrvávala vo finančnom sprostredkovaní (46 334 Sk) a vo výrobe a rozvode elektriny, plynu a vody (27 736 Sk). V ôsmych odvetviach bola mzda nižšia ako v priemere za hospodárstvo SR. Najnižšiu priemernú nominálnu mzdu mali zamestnanci v hoteloch a reštauráciách (14 158 Sk), ostatných spoločenských službách (14 961 Sk), stavebníctve (15 378 Sk), v pôdohospodárstve a rybolove (16 725 Sk, z toho v poľnohospodárstve 15 722 Sk).
Inštitút zamestnanosti hodnotí zverejnené čísla zamestnanosti pozitívne, aj naďalej sa ukazuje, že rast ekonomiky prispieva k tvorbe nových pracovných miest. Z uvedených štatistík tiež vidieť stále neutíchajúci trend odchodu za prácou do zahraničia, aj z regiónov, ktoré nevykazujú zvýšené miery nezamestnanosti.
Inštitút zamestnanosti tiež poukazuje na to, že na udržanie súčasného tempa rastu zamestnanosti je potrebná efektívnejšia a účinnejšia aktívna politika trhu práce, pretože pri súčasnom raste potreby zamestnancov (rast zamestnanosti o 2 % znamená v priemere 240 tisíc nových pracovníkov za 5 rokov), sa dostupné pracovné sily čoskoro vyčerpajú. Preto zdrojom ďalších pracovných síl by sa mali prioritne stať ľudia evidovaní na úradoch práce a to najmä dlhodobo nezamestnaní. Nástroje aktívnej politiky trhu práce by preto mali byť zamerané práve na ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, pričom táto skupina tvorí na Slovensku približne tri štvrtiny zo všetkých evidovaných nezamestnaných.