Pripomienky k motivačnému príspevku a zákonu o pomoci v hmotnej núdzi

Inštitút zamestnanosti v rámci medzirezortného pripomienkového konania pred­kladá nasledujúcu pripomienku k návrhu zákona Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 599/2004 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi. Vzhľadom na charakter navrhovaných zmien a dlhodobé dôsledky na trh práce pokladáme pripomienku za zásadnú.

Pripomienka

§ 10 sa dopĺňa odsekmi 9 až 15, ktoré znejú:

„(9) Dávka na účely tohto zákona je za podmienok určených týmto zákonom aj dávka pre dieťa na účely zabezpečenia jeho základných životných podmienok a pomoci v hmotnej núdzi, ak si toto dieťa plní školskú dochádzku podľa osobitného pred­pisu.20b)

(10) Výška dávky a príspevkov určená podľa § 17 sa zvýši o dávku podľa odseku 9. 

(11) Žiaci 1.-4. ročníka základnej školy poberajú dávku podľa odseku 9 v sume 16,60 eura.

(12) Žiaci 5.-9. ročníka (2. stupňa) základnej školy poberajú dávku podľa odseku 9 vo výške vypočítanej podľa vzorca 130 eur krát koeficient školy na druhú delené priemer dosiahnutý v uplynulom polroku. Koeficient školy sa vypočíta ako priemerný počet bodov, ktoré škola dosiahla v monitoringu deviatakov podľa osobitého pred­pisu v pred­chádzajúcom školskom roku za všetky sledované pred­mety delené 100. Koeficient sa zaokrúhli na dve desatinné miesta.

(13) Študenti stredných škôl poberajú dávku podľa odseku 9 vo výške vypočítanej podľa vzorca 1300 eur krát koeficient školy na druhú delené priemer dosiahnutý v uplynulom polroku. Koeficient školy sa získava z externej formy maturitnej skúšky danej školy. Vypočíta sa ako súčet počtu bodov získaných v úrovni A krát dva, počtu bodov získaných v úrovní B a počtu bodov získaných v úrovni C delené dva za všetky sledované pred­mety vydelený počtom hodnotených testov a číslom sto. Koeficient sa zaokrúhli na dve desatinné miesta.

(14) Ak žiak opakuje ročník, výška dávky podľa odseku 11, 12 alebo 13 sa znižuje na polovicu. Dávka podľa odseku 9 sa poskytuje od začiatku školského roka na príslušný školský rok v období školského vyučovania a školských prázdnin. Dávka podľa odseku 9 sa poskytuje aj pri formách osobitného spôsobu plnenia školskej dochádzky,20c) ak sa tieto osobitné spôsoby plnenia školskej dochádzky vykonávajú na území Slovenskej republiky ako školská dochádzka.

(15) Dávka podľa odseku 9 nepatrí, ak príslušný orgán rozhodol o zastavení výplaty prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa podľa osobitného pred­pisu.20d) “.

Zdôvodnenie

Predkladaný návrh upravuje výšku nároku na motivačný príspevok pre žiakov škôl, ktorí pochádzajú zo sociálne slabších rodín.

Vládny návrh zákona navrhuje rovnakú výšku dávky pre všetky deti zo sociálne slabších rodín. Takáto dávka by duplikovala ostatné dávky na nezaopatrené deti. V návrhu dávky je zanedbaný akýkoľvek motivačný efekt na výsledky žiaka v škole.

Navrhovaná dávka by finančne odmeňovala časť rodičov za to, že si plnia svoje zákonné povinnosti ohľadom povinnej školskej dochádzky svojich detí. Z pohľadu právnej uvedomelosti a právnej zodpovednosti rodičov a detí je odmeňovanie za plnenie zákonných povinností neprípustné.

V našom návrhu je výška dávky závislá od priemeru žiaka a od kvality školy, ktorú navštevuje. Čím vyšší priemer, tým nižšia dávka, čím vyššia kvalita školy, tým vyšší príspevok. Vzorec by mal tvar suma krát koeficient školy na druhú delené priemer žiaka za posledný polrok. Suma je závislá od typu školy, aby žiaci stredných škôl neboli rodičmi prehlasovaní z klasickej základnej školy na osobitnú, kde žiak dosiahne lepšie výsledky, čím mu vzniká nárok na vyššie štipendium.

Napríklad, žiak s priemerom 2,3 na základnej škole a koeficientom 0,6 dostane 20,78 eur mesačne. Ak žiak navštevuje základnú školu s najhorším dosiahnutým výsledkom z testovania deviatakov v pred­chádzajúcom roku a má najhorší priemer (4,0), jeho nárok na dávku bude vo výške 5,18 eura mesačne. Najlepší žiak s priemerom 1,0 na najlepšej základnej škole a koeficientom približne 0,8 bude dostávať 87,7 eura mesačne.

Žiak s priemerom 2,3 na strednej škole a koeficientom 0,6 dostane 203 eur mesačne. Toto je porovnateľné so sociálnymi dávkami, ktoré by žiak dostával ako nezamestnaný. Žiak na strednej škole, ktorá má nízky koeficient vypočítaný z výsledkov externej časti maturít, napr. 0,4, bude mať nárok na cca 50 mesačne; a najlepší žiak na najlepšej škole s koeficientom približne 0,7 bude dostávať 637 eur mesačne. Dôvodom zvýšenia súm pre stredoškolákov je najmä zvýšenie záujmu o štúdium sociálne slabších skupín a ich motivácia na zvyšovanie si vzdelania.

Navrhovaným výpočtom výšky dávky sa v prvom rade odstupňuje náročnosť škôl, vďaka čomu nebude mať rovnakú váhu známka dosiahnutá na dobrej, zlej alebo pomocnej škole. Najlepší budú odmenení oveľa viac, ako tí, čo sa menej snažia, alebo dostávajú síce lepšie známky, ale na objektívne horšej škole. Každý žiak v závislosti od priemeru môže dostať individuálnu výšku dávky.

Odstupňovanie dobrých a zlých škôl bude závisieť od výsledkov monitoru deviatakov v predchádzajúcom školskom roku u základných škôl alebo od externej formy maturity u stredných škôl. To znamená, že dve porovnateľné školy podľa počtu žiakov, ale rozdielne podľa výsledkov v testovaní budú rozdeľovať iné finančné prostriedky.

Účelom navrhovaných zmien je zvýšenie motivácie detí zo sociálne slabších rodín učiť sa a dosahovať lepšie výsledky v škole. Inštitút zamestnanosti má za to, že odmeňovať žiakov iba na základe skutočnosti, že si ich rodičia plnia svoju zákonnú povinnosť, je kontraproduktívne, a deti zo sociálne znevýhodneného prostredia nemotivuje učiť sa.

Návrh, ktorý pred­ložilo MPSVR do medzirezortného pripomienkového konania, môže spôsobiť, že lepší žiaci budú demotivovaní tým, že dostanú rovnakú dávku ako tí, ktorí do školy síce chodia, avšak nedosahujú žiadne výsledky. Nebude ich ani motivovať chodiť do školy pravidelnejšie aj kvôli tomu, že už v súčasnosti je systém nastavený tak, že ak majú istý počet absencií v škole, úrad práce, sociálnych vecí a rodiny po konzultácii so školou má možnosť odobrať rodičom napríklad prídavky na dieťa.

Z pohľadu trhu práce je dôležitejšie motivovať všetkých žiakov snažiť sa dosahovať čo najlepšie výsledky, ako iba podporovať ich dochádzku do školy, ktorá je i tak 10 rokov povinná zo zákona. Prihliadnuc na koncepciu celoživotného vzdelávania je návrh Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny nesystémový a nemotivuje žiaka v škole dosahovať čo najlepšie výsledky. Celoživotné vzdelávanie je pre súčasný trh práce kľúčový pojem, preto treba aj súčasnú generáciu mladých ľudí viesť k jeho princípom.

Z pohľadu finančných vplyvov nepredpokladáme zvýšený vplyv na štátny rozpočet oproti pôvodnému návrhu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR. U dávky pre žiakov stredných škôl pred­pokladáme presun z ostatných dávok na pred­metnú dávku bez dodatočného zvýšenia.

Podané pripomienky

Pripomienky do legislatívneho procesu, ktoré sme podali.. . .

Sociálny systém – skutočnosť a vízia

Cieľom aktivity je zviditeľniť ucelený obraz o problematike sociálneho systému v podmienkach Slovenska. Hlavným cieľom je začať odbornú diskusiu na tému zásad, cieľov a aktivít sociálneho systému, z ktorého potom môžu vychádzať jednotlivé vykonávacie zákony. Aktivitu realizujeme prostredníctvom projektu Verejné politiky zamestnanosti.. . .

Podobné správy

zakon 5 pripomienky k novele august 2007 (pdf) .pdf .odt .doc, Návrhy na zlepšenie podnikateľského prostredia, Tlačová konferencia Inštitútu zamestnanosti k novele zákona o hmotnej núdzi, Pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní, august 2017, Pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike, Reforma dôchodkového systému, Tlačová správa k novele zákona o hmotnej núdzi, Prvý polrok 2019, Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania, Pripomienky podané v novembri 2018