www.iz.sk : Projekty : Knižnica : Vyhláška 102/2006 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl :

Vyhláška 102/2006 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl

všetky novelizácie 102/2006 Z.z. na slov-lexe

Vyhláška 102/2006 Z. z. Ministerstva školstva Slovenskej republiky o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl účinný od 1. septembra 2014

Ministerstva školstva Slovenskej republiky

§ 1 Predmet úpravy

Táto vyhláška ustanovuje príjem rozhodujúci na posúdenie nároku na sociálne štipendium (ďalej len „rozhodujúci príjem“), okruh spoločne posudzovaných osôb, hranicu príjmu na vznik nároku na sociálne štipendium (ďalej len „hranica príjmu“), výšku sociálneho štipendia a ďalšie podrobnosti o priznávaní sociálneho štipendia študentom vysokých škôl (ďalej len „študent“).

§ 2 Rozhodujúci príjem

(1) Rozhodujúci príjem je jedna dvanástina súčtu príjmov okruhu spoločne posudzovaných osôb podľa § 3 za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(2) Za príjem na účely tejto vyhlášky sa považuje príjem podľa osobitného predpisu,¹) ak táto vyhláška neustanovuje inak.

(3) Za príjem na účely tejto vyhlášky sa nepovažuje príjem podľa osobitného predpisu²) a príjem nezaopatreného dieťaťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb pripadajúci na kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov podľa osobitného predpisu,³) do výšky 1,2-násobku sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.⁴)

(4) Ak príjem nezaopatreného dieťaťa⁵) v okruhu spoločne posudzovaných osôb pripadajúci na kalendárny mesiac, ktorý je predmetom dane z príjmov podľa osobitného predpisu,³) presahuje 1,2-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby,⁴) zníži sa tento príjem na určenie rozhodujúceho príjmu o 1,2-násobok sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby.

(5) Ak spoločne posudzovaná osoba podľa § 3 v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo v priebehu kalendárneho roka, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, začala poberať starobný dôchodok,⁶) invalidný dôchodok,⁷) výsluhový dôchodok,⁸) invalidný výsluhový dôchodok,⁸) materské⁷) alebo rodičovský príspevok⁷) a najmenej počas troch mesiacov pred posudzovaním nároku na sociálne štipendium nemá táto spoločne posudzovaná osoba okrem príjmov uvedených v tomto odseku iné príjmy podľa tejto vyhlášky, za mesačný príjem sa u tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje príjem podľa tohto odseku pripadajúci na jeden kalendárny mesiac.

(6) Ak spoločne posudzovanej osobe podľa § 3 patrí dávka v nezamestnanosti⁷) v kalendárnom mesiaci, ktorý predchádza kalendárnemu mesiacu, v ktorom bola doručená žiadosť o priznanie sociálneho štipendia (ďalej len “žiadosť„), za mesačný príjem sa u tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje len

a) suma, ktorá je vyplatená osobe ako dávka v nezamestnanosti v kalendárnom mesiaci, v ktorom bola doručená žiadosť, a

b) vdovský dôchodok,⁶) vdovecký dôchodok⁶) alebo sirotský dôchodok,⁶) alebo vdovský výsluhový dôchodok,⁸) vdovecký výsluhový dôchodok⁸) alebo sirotský výsluhový dôchodok⁸) poskytnutý za kalendárny mesiac predchádzajúci kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium.

(7) Ak dávka v nezamestnanosti⁷) podľa odseku 6 patrí len za časť kalendárneho mesiaca, v rozhodujúcom príjme sa to zohľadní tak, akoby patrila za celý kalendárny mesiac.

(8) Ak je spoločne posudzovaná osoba podľa § 3 ku dňu podania žiadosti o priznanie sociálneho štipendia súvisle, najmenej štyri mesiace dočasne pracovne neschopná a v čase podania žiadosti jej je poskytované nemocenské, namiesto príjmu tejto osoby zo závislej činnosti a z nemocenského^8a) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola doručená žiadosť, sa ako príjem tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje 365-násobok denného nemocenského.

(9) Ak je spoločne posudzovaná osoba podľa § 3 v evidencii uchádzačov o zamestnanie po uplynutí podporného obdobia v nezamestnanosti, namiesto príjmu tejto osoby zo závislej činnosti a z dávky v nezamestnanosti za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom bola doručená žiadosť, sa ako príjem tejto osoby na určenie rozhodujúceho príjmu považuje 0 €.

(10) Ak spoločne posudzovaná osoba podľa § 3 začne v kalendárnom roku, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo v kalendárnom roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, po osobe, ktorá v čase úmrtia patrila do okruhu spoločne posudzovaných osôb, poberať vdovský dôchodok,⁶) vdovecký dôchodok⁶) alebo sirotský dôchodok,⁶) alebo vdovský výsluhový dôchodok,⁸) vdovecký výsluhový dôchodok⁸) alebo sirotský výsluhový dôchodok,⁸) za mesačný príjem osoby poberajúcej taký dôchodok sa považuje taký dôchodok, ktorý bol poskytnutý v kalendárnom mesiaci predchádzajúcom kalendárnemu mesiacu, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium.

(11) Ak fyzickej osobe rozhodnutím súdu vznikla povinnosť poskytovať výživné⁹) spoločne posudzovanej osobe podľa § 3, za mesačný príjem spoločne posudzovanej osoby sa považuje priemerná suma poskytnutého výživného

a) v priebehu kalendárneho roka, ktorý predchádza kalendárnemu roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, alebo

b) v kalendárnom roku, v ktorom sa posudzuje nárok na sociálne štipendium, ak povinnosť poskytovať výživné vznikla v tomto kalendárnom roku.

(12) Od rozhodujúceho príjmu sa odpočíta priemer určeného výživného platené osobou, ktorá je spoločne posudzovanou osobou podľa § 3 za mesiace, za ktoré sa zohľadnil príjem tejto osoby.

(13) Rozhodujúci príjem je 0 eur, ak v mesiaci, ktorý predchádza mesiacu, v ktorom bola doručená žiadosť, má nárok na pomoc v hmotnej núdzi dávkou a príspevkami podľa osobitného predpisu^9a)

a) študent, ak medzi spoločne posudzovanými osobami podľa § 3 nie sú jeho rodičia,

b) rodičia študenta, ak sú spoločne posudzovanými osobami podľa § 3; ak je spoločne posudzovanou osobou len jeden rodič, má na takú pomoc nárok tento rodič alebo

c) manžel študenta, ak je spoločne posudzovanou osobou podľa § 3.

(14) Ak spoločne posudzovanou osobou je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím,^9b) od rozhodujúceho príjmu sa za každú takú osobu odpočíta jedna štvrtina sumy životného minima plnoletej fyzickej osoby.⁴)

(15) Ak spoločne posudzovanou osobou je osoba s ťažkým zdravotným postihnutím^9b) alebo osoba vykonávajúca celodenné, osobné a riadne opatrovanie ťažko zdravotne postihnutej osoby, do ich príjmu sa nezapočítavajú peňažné príspevky a peňažný príspevok za opatrovanie poskytované ako kompenzácia na prekonanie alebo zmiernenie sociálnych dôsledkov ťažkého zdravotného postihnutia podľa osobitného predpisu.^9c)

(16) Príjem v cudzej mene sa prepočíta na euro podľa

a) priemerného mesačného kurzu príslušného mesiaca vyhláseného Európskou centrálnou bankou, prípadne Národnou bankou Slovenska, ak kurz k niektorej mene neurčí Európska centrálna banka (ďalej len “príslušná banka„), ak mala spoločne posudzovaná osoba príjem v cudzej mene len v jednom mesiaci v kalendárnom roku, v ktorom sa zisťuje príjem,

b) priemeru priemerných mesačných kurzov vyhlásených príslušnou bankou pre mesiace, v ktorých mala spoločne posudzovaná osoba príjem v cudzej mene, ak mala spoločne posudzovaná osoba príjem v cudzej mene počas viacerých mesiacov ako v jednom mesiaci v kalendárnom roku, v ktorom sa zisťuje príjem, alebo

c) priemerného ročného kurzu vyhláseného príslušnou bankou pre rok, v ktorom mala spoločne posudzovaná osoba príjem v cudzej mene, ak mala spoločne posudzovaná osoba príjem v cudzej mene počas celého kalendárneho roku, v ktorom sa zisťuje príjem.

§ 3 Okruh spoločne posudzovaných osôb

(1) Na účely priznania sociálneho štipendia sa spolu so študentom, ak s ním žije v domácnosti,^9d) spoločne posudzuje

a) rodič študenta, ak

1. nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné alebo súd určil rozsah vyživovacej povinnosti na návrh podľa osobitného predpisu^9da) po zápise študenta na prvé vysokoškolské štúdium na vysokú školu sídliacu na území Slovenskej republiky.

2. študent nebol pred dosiahnutím plnoletosti zverený do náhradnej starostlivosti,^9e)

3. študent je slobodný alebo uzavrel manželstvo a jeho manžel je nezaopatreným dieťaťom a

4. študent je bezdetný,

b) súrodenec študenta, ak

1. nie je plnoletý a je v osobnej starostlivosti rodiča, ktorý sa spoločne posudzuje so študentom, alebo je plnoletý a sústavne sa pripravuje na budúce povolanie podľa osobitného predpisu^9f) a pred dosiahnutím plnoletosti nebol zverený do náhradnej starostlivosti,^9e)

2. najviac jeden z rodičov študenta je rozhodnutím súdu povinný poskytovať súrodencovi študenta výživné alebo žije len jeden z rodičov a žijúci rodič nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať súrodencovi študenta výživné,

3. je slobodný alebo uzavrel manželstvo a jeho manžel je nezaopatreným dieťaťom,

4. študent aj jeho súrodenec sú bezdetní,

5. mu nevznikol nárok na invalidný dôchodok a

6. predchádzajúcim štúdiom nezískal vysokoškolské vzdelanie druhého stupňa,

c) manžel študenta, ak

1. nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať študentovi výživné a

2. nie je nezaopatreným dieťaťom,

d) nezaopatrené dieťa študenta, ak

1. nie je zverené do náhradnej starostlivosti^9e) a

2. nie je zverené do osobnej starostlivosti druhému rodičovi,

e) rodič nezaopatreného dieťaťa študenta, ak

1. nezaopatrené dieťa študenta sa posudzuje spoločne so študentom,

2. nie je nezaopatreným dieťaťom a

3. nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať dieťaťu výživné,

f) manžel rodiča študenta, ak

1. sa rodič študenta posudzuje spoločne so študentom a

2. nie je rozhodnutím súdu povinný poskytovať manželovi výživné,

g) dieťa manžela rodiča študenta, ak

1. sa manžel rodiča študenta spoločne posudzuje so študentom a

2. je manželovi rodiča študenta zverené do osobnej starostlivosti.

(2) Študent sa posudzuje spoločne s rodičmi, ak spĺňajú podmienky podľa odseku 1 písm. a) bez ohľadu na to, či žijú so študentom v domácnosti, ak

a) okruh spoločne posudzovaných osôb tvorí len študent alebo študent a jeho súrodenci a

b) za kalendárny rok predchádzajúci kalendárnemu roku, v ktorom podal žiadosť, nemal študent príjem aspoň vo výške 12-násobku sumy životného minima jednej plnoletej fyzickej osoby okrem príjmu získaného darovaním.

(3) V okruhu spoločne posudzovaných osôb sa neposudzujú nezvestné osoby, po ktorých je vyhlásené pátranie v čase podania žiadosti študenta o priznanie sociálneho štipendia alebo žiadosti študenta o prehodnotenie priznanej výšky sociálneho štipendia.

(4) Počet osôb v okruhu spoločne posudzovaných osôb sa zvyšuje o jednu plnoletú fyzickú osobu, ak

a) sa o študenta, ktorý je nezaopatreným dieťaťom, stará rodič, ktorý je slobodný, rozvedený alebo ovdovený; okrem prípadu, ak sa študent posudzuje s oboma rodičmi, alebo

b) má študent, ktorý je slobodný, rozvedený alebo ovdovený, v osobnej starostlivosti nezaopatrené dieťa; to neplatí, ak sa študent posudzuje spoločne s rodičom svojho nezaopatreného dieťaťa.

§ 4 Hranica príjmu

(1) Hranica príjmu je súčet súm životného minima¹⁰) okruhu spoločne posudzovaných osôb podľa § 3 zvýšený o sumy uvedené v odsekoch 2 až 4.

(2) Hranica príjmu sa zvyšuje o sumu životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osoby¹¹) za každého študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu v okruhu spoločne posudzovaných osôb.

(3) Hranica príjmu sa zvyšuje o 1,2-násobok sumy životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osoby za každého študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu v okruhu spoločne posudzovaných osôb.

(4) Hranica príjmu sa zvyšuje o 1,2-násobok sumy životného minima ďalšej spoločne posudzovanej plnoletej fyzickej osoby za každé nezaopatrené dieťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb podľa § 3, ktoré študuje v zahraničí a ktorého štúdium je podľa rozhodnutia¹²) ministerstva svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole dennou formou.

(5) Na účely tejto vyhlášky sa za študenta študujúceho mimo miesta trvalého pobytu považuje študent, ktorého miesto sídla vysokej školy, na ktorej študent študuje, alebo miesto jej pracoviska mimo jej sídla, na ktorom sa uskutočňuje jeho štúdium, je mimo miesta trvalého pobytu študenta a najkratšia cestovná vzdialenosť verejnou pravidelnou autobusovou dopravou¹³) alebo verejnou osobnou dopravou na dráhe¹⁴) medzi týmito miestami je 30 km a viac.

§ 5 Výška sociálneho štipendia

(1) Výška sociálneho štipendia pripadajúca na kalendárny mesiac (ďalej len „výška sociálneho štipendia“) u študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem podľa § 2 je vyšší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je rozhranice príjmu podľa § 4 a rozhodujúceho príjmu podľa § 2 ods. 1 vydelený prepočítaným počtom študentov podľa odseku 6.

(2) Výška sociálneho štipendia u študenta študujúceho dennou formou štúdia v mieste trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem podľa § 2 je nižší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je súčet súm životného minima ďalšej plnoletej fyzickej osoby zvýšená o súčet súm životného minima nezaopatreného dieťaťa vynásobenú rozdielom súčtu súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb a rozhodujúceho príjmu, vydeleným súčtom súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb.

(3) U študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem podľa § 2 je vyšší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je výška sociálneho štipendia 1,2-násobkom výšky sociálneho štipendia podľa odseku 1.

(4) U študenta študujúceho dennou formou štúdia mimo miesta trvalého pobytu, u ktorého rozhodujúci príjem podľa § 2 je nižší ako súčet súm životného minima okruhu spoločne posudzovaných osôb, je výška sociálneho štipendia 1,2-násobkom výšky sociálneho štipendia podľa odseku 2.

(5) Výška sociálneho štipendia vypočítaná podľa odsekov 1 až 4 sa zaokrúhľuje na celé päťeurá smerom nahor.

(6) Prepočítaný počet študentov je počet študentov v okruhu spoločne posudzovaných osôb podľa § 3, ktorí študujú dennou formou štúdia, zvýšený o 0,2 za každého z týchto študentov, ktorý študuje mimo miesta trvalého pobytu. Prepočítaný počet študentov sa zvyšuje o 1,2 za každé nezaopatrené dieťa v okruhu spoločne posudzovaných osôb, ktoré študuje v zahraničí a ktorého štúdium je podľa rozhodnutia¹²) ministerstva svojím rozsahom a úrovňou postavené na úroveň štúdia na vysokej škole dennou formou.

(7) Ak po zaokrúhlení podľa odseku 5 je výška sociálneho štipendia päť eur, výška sociálneho štipendia sa ustanovuje sumou desať eur.

§ 6

(1) Sociálne štipendium možno priznať študentovi na základe písomnej žiadosti, ktorá sa podáva na vysokej škole, ktorej je študentom; ak je študent študentom viacerých vysokých škôl, žiadosť sa podáva len na jednej vysokej škole.

(2) Žiadosť sa podáva v akademickom roku, v ktorom sa má sociálne štipendium poskytovať, pričom na to isté obdobie možno priznať najviac jedno sociálne štipendium.

§ 7

(1) Sociálne štipendium sa priznáva okrem odsekov 2 a 3 od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť, do konca mesiaca jún príslušného akademického roka; u študenta, ktorý je nezaopatreným dieťaťom a je obojstranná sirota alebo je polosirota a od žijúceho rodiča má určený rozsah vyživovacej povinnosti, alebo je nezaopatreným dieťaťom, ktoré do dosiahnutia plnoletosti bolo zverené do náhradnej starostlivosti, sa sociálne štipendium priznáva aj na mesiace júl a august príslušného akademického roka.

(2) Sociálne štipendium sa priznáva najviac na obdobie piatich kalendárnych mesiacov od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola podaná žiadosť, ak mesačný príjem niektorej zo spoločne posudzovaných osôb na určenie rozhodujúceho príjmu bol určený podľa § 2 ods. 6, 8 a 9. Po skončení tohto obdobia možno opätovne požiadať.

(3) Sociálne štipendium sa priznáva najviac na obdobie piatich kalendárnych mesiacov od prvého dňa mesiaca, v ktorom bola doručená žiadosť o jeho priznanie, ak je rozhodujúci príjem podľa § 2 ods. 13 určený ako 0 eur.

(4) Sociálne štipendium sa priznáva v novej výške od prvého dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom študent požiadal o prehodnotenie priznanej výšky sociálneho štipendia, ak je nová výška sociálneho štipendia vyššia ako doterajšia, inak od prvého dňa mesiaca, ktorý nasleduje po mesiaci, v ktorom rozhodnutie o priznaní novej výšky sociálneho štipendia nadobudne právoplatnosť.

(5) Sociálne štipendium možno priznať najdlhšie do konca mesiaca, v ktorom študent prestane byť študentom.

(6) Splnenie podmienok na priznanie sociálneho štipendia sa posudzuje ku dňu podania žiadosti. Sociálne štipendium patrí za celý kalendárny mesiac, aj keď podmienky nároku boli splnené len za časť kalendárneho mesiaca.

§ 8 Prechodné ustanovenia

(1) Sociálne štipendium priznané podľa doterajších predpisov sa považuje za sociálne štipendium priznané podľa tejto vyhlášky.

(2) Na účely tejto vyhlášky sa študenti študujúci v študijných odboroch zriadených podľa predchádzajúcich predpisov¹⁵) považujú za študentov študijného programu

a) prvého stupňa, ak študujú v bakalárskom štúdiu, alebo

b) podľa § 53 ods. 3 zákona, ak študujú v magisterskom štúdiu, v inžinierskom štúdiu alebo v doktorskom štúdiu.

§ 9 Zrušovacie ustanovenia

Zrušuje sa vyhláška Ministerstva školstva, mládeže a telesnej výchovy Slovenskej republiky č. 326/1990 Zb. o poskytovaní štipendií študentom vysokých škôl v znení vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 106/1996 Z. z., zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 324/1996 Z. z., vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 471/2000 Z. z. a vyhlášky Ministerstva školstva Slovenskej republiky č. 154/2002 Z. z.

§ 10

Táto vyhláška nadobúda účinnosť 1. apríla 2006.

1) § 4 ods. 1 a 2 zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.
§ 3 ods. 2 písm. c) zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

2) § 4 ods. 3 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.
§ 4 ods. 3 písm. d) až g), i) až q) a s) až u) zákona č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

3) § 3 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov.

4) § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

5) § 3 zákona č. 600/2003 Z. z. o prídavku na dieťa a o zmene a doplnení zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení.

6) Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.
Zákon č. 43/2004 Z. z. o starobnom dôchodkovom sporení a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

7) Zákon č. 461/2003 Z. z.

8) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

8a) § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov

9) Napríklad § 24 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine a o zmene a o doplnení niektorých zákonov.

9a) § 9 ods. 3 zákona č. 417/2013 Z. z.

9b) § 2 ods. 3 zákona č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

9c) Zákon č. 447/2008 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9d) § 115 Občianskeho zákonníka.

9da) § 65 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z. z.

9e) Zákon č. 36/2005 Z. z. v znení neskorších predpisov.

9f) § 4 zákona č. 600/2003 Z. z.

10) § 2 zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

11) § 2 písm. b) zákona č. 601/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov.

12) § 4 ods. 5 písm. a) zákona č. 600/2003 Z. z.

13) § 9 zákona č. 56/2012 Z. z. o cestnej doprave v znení neskorších predpisov.

14) § 2a ods. 2 zákona č. 514/2009 Z. z. o doprave na dráhach v znení zákona č. 432/2013 Z. z.

15) § 109 zákona č. 131/2002 Z. z. o vysokých školách a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov.

https://www.iz.sk/sk/projekty/kniznica/zakon-102-2006

Knižnica IZ

Inštitút zamestnanosti prevádzkuje knižnicu periodických aj neperiodických publikácii zaoberajúcich sa problematikou trhu práce, vrátane vlastných publikácií. Máme tiež aktuálne verzie zákonov týkajúcich sa trhu práce.. . .

Školstvo a trh práce

Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .