www.iz.sk : Starnutie populácie : Analýza návrhov na zastropovanie odchodu do dôchodku z pohľadu skoršieho odchodu žien :

Analýza návrhov na zastropovanie odchodu do dôchodku z pohľadu skoršieho odchodu žien

V slovenských podmienkach bol nižší vek odchodu do dôchodku žien ako mužov zavedený v roku 1956 a to na 55 rokov u žien a 60 rokov u mužov. Následne v roku 1963 bolo zavedené diferencovanie dôchodkového veku žien podľa počtu detí. Dôvodom bola hlavne rodinná politika. V roku 2003 bola zavedená indexácia dôchodkového veku mužov so súbežným postupným zjednocovaním dôchodkového veku so ženami (§ 65 zákona o sociálnom poistení). Dôvodom bolo zjednocovanie s EÚ z dôvodu rovnosti pohlaví. V roku 2016 sa vyrovnal dôchodkový vek bezdetných žien a mužov. Dôchodkový vek mužov a žien bez rozdielu počtu detí sa ceteris paribus vyrovná v roku 2024.

dochodkovy vek žien, zdroj KRRZ dochodkovy-vek-pre-zeny

Koncom mája 2018 skupina poslancov NRSR (E. Tomáš, V. Faič, R. Fico, L. Kamenický, R. Madej, J. Podmanický, J. Vaľová) doručila do parlamentu návrh ústavného zákona (parlamentná tlač č. 1015,v časti (3) sa skorší odchod do dôchodku uvádza takto: „Vek potrebný na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe, nesmie presiahnuť 64 rokov. Za účelom podpory rodiny a materstva zo strany štátu, každý kto vychoval dieťa má právo na primerané zníženie maximálneho veku potrebného na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.“ Z navrhovaného ústavného zákona nie je jasné, koho konkrétne sa bude zníženie dôchodkového veku týkať ani o aké zníženie by malo ísť. Dôvodová správa to definuje takto: „Znížením maximálnej hranice na vznik nároku na primerané hmotné zabezpečenie v starobe osobám, ktoré vychovali deti, sa vyjadruje ústavná podpora výchove detí ako fundamentálnemu predpokladu pozitívneho demografického vývoja a teda aj predpokladu samotnej udržateľnosti dôchodkového systému.“ V súlade s čl. 7 ods. 1 písm. b) smernice Rady z 19. decembra 1978 o postupnom vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach súvisiacich so sociálnym zabezpečením (79/7/EHS) bude toto zníženie uplatniteľné u rodičov a ďalších osôb, ktorým bola výchova dieťaťa na základe rozhodnutia príslušných orgánov zverená, bez ohľadu na ich pohlavie. Podrobnosti o uvedených právach, vrátane definície výchovy dieťaťa na účely splnenia podmienok pre zníženie hornej hranice dôchodkového veku, ustanoví zákon.

Odborový zväz KOVO v súčasnosti zbiera podpisy pod petíciu za vyhlásenie referenda k zastropovaniu dôchodkového veku, v ktorom navrhuje zastropovanie dôchodkového veku na 63 rokov pre ženy, ktoré vychovali 2 deti. Táto petícia princíp rovnosti zaobchádzania s mužmi a ženami ignoruje, lebo v texte petície je uvedené toto:

„Súhlasíte s tým, aby bolo ústavným zákonom zastavené (ohraničené) predlžovanie dôchodkového veku pre ženy

dosiahnutím 63,5 rokov veku, ak vychovali jedno dieťa,
dosiahnutím 63 rokov veku, ak vychovali dve deti,
dosiahnutím 62,5 rokov veku, ak vychovali tri a viac detí?“

Vladimír Palko v denníku Postoj publikoval koncept rodičovského dôchodkového piliera, podľa ktorého by občan dôchodca, ktorý má deti, mal poberať okrem dôchodku, ako ho poznáme teraz, ešte iný dôchodok. Tento iný dôchodok nazval rodičovským pilierom a fungovať by mal takto: čím viac pracujúce deti odvedú do systému dôchodkového zabezpečenia, tým vyšší má mať ich rodič dôchodok z rodičovského piliera. Nejde teda o zohľadnenie výchovy detí v skoršom dôchodkovom veku, ale vo vyššom úhrnnom starobnom dôchodku.

Politické hnutie Sme Rodina deklaruje podporu zastropovaniu odchodu do dôchodku ústavným zákonom skupiny poslancov bez bližšej špecifikácie postoja k predčasnému odchodu do dôchodku matiek, resp. rodičov, ako je presnejšie definovanie pojmu vychované dieťa. Politická strana OĽaNO má protinávrh k spomínanému návrhu skupiny poslancov za stranu SMER-SD, ktorý spočíva v možnosti predčasného odchodu do dôchodku po odpracovaní 40 rokov bez špecifických návrhov pri zohľadnení detí.

logo projektu Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

https://www.iz.sk/sk/projekty/starnutie-populacie/analyza-navrhov-dochodkovych-stropov-zeny