www.iz.sk : Starnutie populácie : Rieši dôchodkový strop aktuálne problémy starších pracujúcich? :

Rieši dôchodkový strop aktuálne problémy starších pracujúcich?

Starnutie obyvateľstva a takzvaný strop na dôchodkový vek je častou témou uplynulých mesiacov. Dôležitý je aj ekonomický pohľad na vek odchodu do dôchodku a súbeh poberania starobného dôchodku a riadnej práce.

V súčasnosti platí, že dôchodkový vek sa stále zvyšuje podľa priemernej dĺžky dožitia, na budúci rok by to malo byť 62 rokov a 202 dní. A to je asi o dva mesiace viac ako doteraz. To znamená, že od tohto veku môže človek (a nemusí) požiadať o poberanie starobného dôchodku.

Táto tzv. indexácia dôchodkového veku bola u nás zavedená v roku 2012 v kontexte celoeurópskej diskusie odchodov do dôchodku, na základe tejto diskusie vláda prijala indexáciu, ktorá postupne predlžuje vek odchodu do dôchodku a tiež sa mal zrovnoprávniť odchod do dôchodku medzi mužmi a ženami.

Strop na vek odchodu do dôchodku je nastavený na priemerný vek dožitia jednotlivých vekových skupín, lebo každá veková skupina má iný predpokladaný vek dožitia. Spravodlivejšie by bolo nastavenie na priemerný vek dožitia v dobrom zdraví. U nás je vek dožitia v dobrom zdraví v porovnaní s inými európskymi krajinami veľmi nízky.

V súčasnosti je diskusia o tom, čo sa stane o 40 – 50 rokov, nevieme, ako bude o 50 rokov vnímaný 70-ročný človek, či bude normálne, že pracuje, alebo bude normálne, že nepracuje. Sú to veľmi predčasné úvahy. Veď pred 40 rokmi sme si nevedeli predstaviť, že dnes 62-, 63-roční bežne pracujú.

S iniciatívou zastropovať vek odchodu do dôchodku prišiel Odborový zväz Kovo, ktorý požadoval predovšetkým, aby nebol taký neskorý odchod do dôchodku u robotníckych povolaní. Problém je však v tom, že súčasný návrh ústavného zákona vôbec nerieši tieto robotnícke profesie.

V súčasnosti máme zhruba cez milión starobných dôchodcov, z nich asi 20-tisíc sú predčasné dôchodky, to znamená, že ten, kto nemohol, nevedel si nájsť prácu, nepracuje, išiel do predčasného dôchodku. Zároveň vlani bolo zhruba 120-tisíc ľudí, ktorí aj pracovali, aj poberali dôchodok. Aká bola ich motivácia pracovať, je širšia otázka. Je to teda skoro desaťkrát toľko tých, ktorí sú schopní pracovať počas dôchodku ako tých, ktorí nie sú schopní vydržať pracovať až do dôchodkového veku, čiže je tu jasný nepomer 1 ku 10.

Indexovanie nie je nastavené úplne nezmyselne, ale samozrejme špecifiká niektorých profesií treba citlivejšie zohľadňovať. Malo by byť umožnené, aby človek mohol ísť pomerne skoro do dôchodku, napríklad z dôvodu ťažkej manuálnej práce, zo zdravotných dôvodov, ale zároveň ten, kto chce, môže pracovať, nech pracuje, ale nech nepoberá zároveň dôchodok, aj riadnu mzdu, lebo tým deformuje trh práce mzdovým dumpingom.

Zastropovanie veku odchodu do dôchodku by malo byť nastavené na dožitie v dobrom zdraví, to znamená, že je zo zdravotných dôvodov schopný pracovať. O 20, 30 rokov tento vek dožitia v dobrom zdraví bude závisieť od toho, aké bude v budúcnosti kvalitné naše zdravotníctvo, aký bude mať životný štýl a podobne. To naozaj nevieme, a dúfame, že sa to bude naďalej zlepšovať. Na druhej strane, aby to rozpätie odchodu do dôchodku bolo čo najširšie, aby sa každý rozhodol podľa svojej zdravotnej situácie, profesie, chuti, potrieb pracovať. Zároveň treba, aby bol systém ekonomicky nastavený tak, aby sa vyplatilo ísť do dôchodku čo najneskôr.

celý rozhovor s Viliamom Páleníkom

logo projektu Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.

https://www.iz.sk/sk/projekty/starnutie-populacie/riesi-nieco-dochodkovy-strop