- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
-
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Zamestnanosť v Česku prekonala v 2. štvrťroku hranicu 5 miliónov pracujúcich
Celková zamestnanosť sa v 2. štvrťroku 2008 zvýšila proti rovnakému obdobiu minulého roka o 89,4 tisíc osôb. Podľa dnes zverejnených údajov Českého štatistického úradu vzrástol počet zamestnancov o 79,2 tisíc a medziročne sa významne zvýšil počet podnikateľov bez zamestnancov. Počet zamestnancov tvoril na celkovom počte pracujúcich 83,6 %, počet podnikateľov spolu s pomáhajúcimi rodinnými príslušníkmi tvoril 16,2 %.
Priemerný počet zamestnaných osôb sa zvýšil medzikvartálne o 15,6 tisíca osôb, čo je nárast o 0,3 %. Počet podnikateľov bez zamestnancov sa medzikvartálne zvýšil o 23 tisíc na 601 tisíc. Z hľadiska medzinárodného porovnania patrí Česká republika v rámci celej EÚ ku štátom s vysokým podielom podnikateľov. Celkovo v Českej republike pracovalo v 2. štvrťroku 57,8 % žien a 75,3 % mužov
Miera nezamestnanosti v krajine dosiahla 4,3 %, čo je najnižšia úroveň od konca roku 1996. Medziročne tak klesla o 1,1 p.b. Český štatistický úrad tiež konštatoval, že k výraznému poklesu nezamestnanosti už dlhodobejšie v krajine nedochádza. V 2. štvrťroku bolo nezamestnaných 220,1 tisíca osôb, z toho 117,9 žien.
Počet nezamestnaných osôb sa medziročne znížil o 54,4 tisíca osôb, čo je v percentuálnom vyjadrení pokles o 19,8 %. Počet dlhodobo nezamestnaných sa pritom znížil o 37,9 tisíca osôb a ich počet v 2. kvartáli bol 112,5 tisíca, čo je niečo viac ako polovica zo všetkých nezamestnaných (51,1 %).
Regionálna miera nezamestnanosti sa pohybovala od 1,8 % v kraji hl.m. Prahy do 7,6 % v Moravskoslezském kraji. Vo všetkých krajoch došlo k poklesu nezamesntanosti. Z mladých ľudí majú najnižšiu mieru nezamestnanosti vysokoškolsky vzdelaní (1,4 %) a osoby s úplným stredným vzdelaním s maturitou (2,7 %)- Vysoká miera nezamestnanosti pretrváva v skupine so základným (18,4 %) a priemerná je v skupine osôb so stredným vzdelaním bez maturity (4,3 %)
Všeobecne je miera nezamestnanosti v Česku dlhodobo na nižšej úrovni ako je priemer za všetky štáty EÚ (6,8 % v júni 2008) alebo priemer za krajiny eurozóny (7,3 % v júni 2008)
Miera registrovanej nezamestnanosti vykazovaná českým Ministerstvom práce a sociálnych vecí bola v 2. štvrťroku 5,2 %.
Zverejnené štatistiky ukazujú, podľa názoru Inštitútu zamestnanosti, významné rozdiely medzi slovenským a českým trhom práce. Zatiaľ čo Slovensko vykazuje stále jednu za najvyšších mier nezamestnanosti v EÚ (druhá najvyššia po Španielsku v júni 2008), Česká republika má naopak, jednu z najnižších mier nezamestnanosti. Takisto regionálne rozdiely nie sú v Česku také výrazné ako na Slovensku.
Čo majú však obe krajiny z pohľadu Inštitútu zamestnanosti spoločné, je problém s dlhodobou nezamestnanosťou. Napriek tomu, že dlhodobo nezamestnaní tvoria v Českej republike vyše 50 % zo všetkých nezamestnaných, na Slovensku je to až 70 %. Ich počet v oboch krajinách klesá pomaly, a to aj z toho dôvodu, že hľadanie práce v ich prípade predstavuje dlhodobý proces.
Znižovanie dlhodobej nezamestnanosti je preto podmienené individiálnym prístupom a komplexným plnením individuálneho akčného plánu každého uchádzača. Aj ďalšie nástroje aktívnej politiky trhu práce sú pri znižovaní nezamestnanosti dôležité. Aktívna politika trhu práce je pritom jediným efektívnym nástrojom na zníženie nezamestnanosti.
Citovať ako: Michal Páleník: Európa a jej regióny v číslach - Zamestnanosť v Česku prekonala v 2. štvrťroku hranicu 5 miliónov pracujúcich, Inštitút zamestnanosti, dostupné na https://www.iz.sk/Suwp, ISBN: 978-80-970204-9-1, DOI:10.5281/zenodo.10200164