Hodnotenie reformného programu SR za obdobie 2005-2007 v rámci Lisabonskej stratégie v Bruseli

V Správe o napĺňaní slovenského národného reformného programu za obdobie 2005-2007 v rámci Lisabonskej stratégie, ktorú 12. decembra 2007 zverejnila Európska komisia (EK) sa konštatuje, že Slovensko urobilo určitý pokrok pri napĺňaní svojho národného reformného programu na obdobie 2005-2007, ale v štyroch prioritných oblastiach sa ukázala len čiastočná reakcia na záväzky dohodnuté na summite EÚ v r. 2006. EK uvádza, že výsledky SR nie sú celkom jednoznačné a pokrok sa v porovnaní s minulým rokom nezrýchlil. Na Slovensku sú naďalej veľké regionálne rozdiely a miera nezamestnanosti je aj naďalej jednou z najvyšších v EÚ. Slovensko zaostáva za priemerom krajín EÚ aj v HDP na osobu, hlavne z dôvodu nižšej pracovnej produktivity a nedostatočného využívanie pracovných zdrojov. Prioritami pre Slovensko sú naďalej: informačná spoločnosť, výskum a vývoj a inovácie, podnikateľské prostredie, vzdelávanie a zamestnanosť.

EK ďalej uvádza, že pred­pokladané zníženie deficitu verejných financií, ako aj prijatie strategických dokumentov v oblasti výskumu a vývoja, inovácií, energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov energie sú silnou stránkou procesu slovenských reforiem. Zriaďovanie bodov prvého kontaktu pre začínajúcich podnikateľov, revízia legislatívy zamestnanosti, prijatie stratégie o celoživotnom vzdelávaní, ako aj úsilie o revíziu politiky pružnejšie reagujúcu na vývoj pracovného trhu považuje EK za čiastočný pokrok. Podľa EK treba väčšiu pozornosť zamerať na zvýšenie výdavkov na vzdelávanie, výskum a vývoj, inovácie, zlepšenie regulačného rámca, riešenie dlhodobej nezamestnanosti, dokončenie reformy školstva a odborného výcviku a jeho skvalitnenie v súlade s potrebami trhu. EK odporúča prerozdeliť výdavky na výskum a vývoj a inovácie a dôkladne realizovať koherentnú inovačnú a výskumno-vývojovú stratégiu zameranú na inštitucionálnu reformu v oblasti výskumu a  zlepšiť spoluprácu medzi výskumnými inštitúciami a podnikmi. Dôležité je tiež zabezpečiť využitie flexicurity pre stratégiu dlhodobého vzdelávania prispôsobeného potrebám trhu práce, dokončiť reformu základného, stredného i terciárneho vzdelávania zameraného na zvýšenie úrovne kvalifikácie a zručností a zlepšiť prístup k zamestnaniu najmä u dlhodobo nezamestnaných a zraniteľných skupín obyvateľov.

Rozvoj informačných a komunikačných technológií s dôrazom na širokopásmovú infraštruktúru a zriaďovanie bodov prvého kontaktu pre začínajúcich podnikateľov boli deklarované ako priority Slovenska. EK odporúča začleniť podnikanie ako pred­met do vzdelávacieho systému, zvýšiť konkurencieschopnosť v sektore dodávok energií, zaoberať sa rozdielmi v platoch medzi mužmi a ženami, vypracovať stratégiu aktívneho starnutia a vytvárať pracovné príležitosti pre mladých ľudí s cieľom zvýšenia ich zamestnanosti.

Inštitút zamestnanosti sa necíti byť kompetentný vyjadriť sa k stanovisku EK uvedené v Správe o napĺňaní slovenského národného reformného programu na obdobie 2005-2007 v rámci Lisabonskej stratégie ako celku. Inštitút zamestnanosti sa špecializuje na výskum trhu práce a preto nevyjadruje žiadne prekvapenie nad konštatovaním EK o pretrvávajúcej dlhodobej nezamestnanosti na Slovensku, ako aj o nedostatočnom dôraze pri jej znižovaní.

Inštitút zamestnanosti pripomína, že druhej vláde Mikuláša Dzurindu sa nesporne podarilo výrazne znížiť nezamestnanosť, avšak špecifický problém dlhodobej nezamestnanosti zostáva na riešenie vláde Roberta Fica. Znižovanie dlhodobej nezamestnanosti si vyžaduje cieľavedomé a dlhodobé uplatňovanie aktívnej politiky trhu práce a to vo veľkom finančnom objeme a s vysokou efektívnosťou. Inštitút zamestnanosti spolu s ďalšími organizáciami a partnermi spracoval návrhy na zmeny zákona č. 5/2004 Z.z. o službách zamestnanosti. Ide o najvýznamnejší legislatívny nástroj aktívnej politiky trhu práce a preto verí, že tieto návrhy budú v plnej miere využité.

V prípade, že sa nepodarí znížiť dlhodobú nezamestnanosť, podľa prognóz Inštitútu zamestnanosti hrozí, že nedostatok zamestnateľnej pracovnej sily bude v strednodobom horizonte bariérou nášho dynamického hospodárskeho rastu.