Odvodová reforma - dostatočná reforma ?

Odvodová reforma si kladie mnoho cieľov, veľa ich podľa súčasného návrhu plní, avšak niekoľko ich neotvára. V reforme sú správne pomenované veľké problémy súčasného stavu, často dané historickým vývojom. Dva hlavné problémy ktoré reforma ignoruje sú minimálne odvody a silové rezorty.

V reforme je správne pomenovaný inšitút maximálnych odvodov. Tento má za cieľ upraviť platenie odvodov v prípade viacerých typov príjmov. Popri tomto A však nebolo pomenované B: minimálne odvody. Súčasný stav neumožňuje vykonávať živnosť na čiastkový úväzok, popri hlavnom zamestnaní. Predpokladá sa, že živnostník je na plný čas a platí minimálne odvody. Toto má za dôsledok veľmi problematické legálne vykonávanie malých prác. Ak chcem susedke pomôcť presťahovať sa a chcem si nechať zaplatiť za použitie auta, nemôžem to urobiť legálne (v zmysle že to nemôžem zdaniť ani zodvodniť). Živnosť si kvôli takémuto jednorázovému príjmy zakladať nebudem (resp nebudem platiť minimálne odvody), susedka zamest­návateľ nie je (a registrovať sa kvôli mne nikde nebude), faktúru môj normálny zamest­návateľ nevystaví (lebo s tým nemá nič spoločné), ja faktúru vystaviť nemôžem. Takže dôsledok je, že peniaze ku mne prídu nezdanené (ale asi v súlade so zákonom, susedská výpomoc) a štát na mne nezarobí. Presťahovať susedku ešte môžem, ale množstvo jednorázových drobných služieb už je mimo legálnych možností (inštalácia Linuxu pre hocikoho kto sa zastaví, pomoc pri kosení trávnika, požičanie traktora susedke mojej babky, zalievanie kvetín a venčenie psa počas dovolenky suseda, varovanie dieťaťa počas divadelného pred­stavenia, spoluorganizácia akcie malej neziskovky, ...).

Riešenie na tento problém je vcelku jednoduché: stačí zaviesť inštitút minimálnych odvodov. Ak mám normálne zamestnanie, z ktorého sa platia normálne odvody, z dodatočných príjmov zo živnosti by som platil iba odvody ktoré prichádzajú zo skutočných príjmov. Dôsledkom je, že by som ako fyzická osoba mohol vystavovať faktúry. Stačilo by si založiť živnosť, ktorá by popri mojom zamestnaní fungovala v hibernujúcom stave a občasne by som ju využil na vystavenie faktúr. Na konci roka by som iba urobil daňovo-odvodové priznanie a zaplatil dodatočné dane a odvody.

Štát by na takomto systéme zarobil nielen na dodatočných výnosoch z momentálne šedej ekonomiky z donútenia (je otázne koľko ekonomiky by sa týmto zlegalizovalo, ale určite to šedú ekonomiku neposilní), ale aj na odvodoch svojich poistencov. Štát platí za svojich poistencov zdravotným poisťovniam. Momentálne platí sumu určenú ad hoc každý rok viac-menej jednostranným rozhodnutím. Pri minimálnych odvodoch by táto suma bola určená fixne aj pre poistencov štátu čo umožní efektívnejšie plánovanie pre zdravotné poisťovne. Na druhej strane, časť poistencov štátu má svoje vedlajšie príjmy, z ktorých platia tiež odvody (napríklad študenti a dôchodcovia). Štát by potom mohol doplácať iba sumu, ktorú jeho poistenec už nezaplatil na odvodoch.

Odvodová reforma vôbec nerieší dôchodky zamestnancov silových rezortov. Aj ak odhliadneme od toho či si zamestnanci silových rezortov zaslúžia výsluhový dôchodok (prečo má mať správca počítačovej siete na polícii výsluhový dôchodok a správca v sociálnej poisťovni nie ?), celkový výpočet a financovanie výsluhových dôchodkov je veľmi neprehľadné až zatajované. Zisťovanie výšky reálneho platu policajta je prakticky nemožné. Hasiči, policajti či vojaci majú relatívne rizikové povolania, kvôli ktorému by si mali platiť primerané poistenie. Toto sa čiastočne deje formou výsluhového dôchodku avšak veľmi neprehľadne. Ak má policajt veľký hruby plat z ktorého si relatívne veľkú časť platí na poistenie, vieme sa baviť či je tento plat primeraný a dokáže pritiahnuť viacero dobrých uchádzačov o toto zamestnanie. Samozrejme za pred­pokladu žerezortná poiťovňa funguje na relatívne komerčných princípoch hlavne čo sa týka vyrovnanosti rozpočtu a výpočtu doživotnej renty v súlade s poistnými pravidlami. Avšak v súčasnosti, keď má policajt formálne plat relatívne nízky ale s príslubom výsluhového dôchodku, je získavanie nových policajtov ťahšie. Preto by malo byť v záujme rezortov sprehľadniť platové pomery svojich zamestnancov.

Vedľajším produktom reformy je aj zruženie jednotlivých fondov Sociálne poisťovne. Jedná sa viac-menej o kodifikáciu súčasného stavu, keď zamest­návatelia síce pracne rozpisujú platby do jednotlivých fondov (dôchodkový, fond zamestnanosti, ...) ale Sociálna poisťovna svoje prostriedky dáva do jedného a supluje tým výdavky prvého piliera. Ak aj odhliadneme od legálnosti tohto stavu (miešať prostriedky viacerých fondov je hrubé porušenie zásad poisťovníctva), dôsledkom je že odvody do druhého piliera sú 9 % a do prvého 11-13 % z hrubej mzdy. Zrušením jednotlivých fondov sa tento neštastný stav iba prizná.

Otázkou je aj dotiahnutie reformy: Budeme mať iba jedno daňovo-odvodové priznanie ktoré bude mať veľkosť pohľadnice ?

Michal Páleník

článok vyšiel v Hospodárskych novinách dňa 2.5.2011