www.iz.sk : Správy : Mobilita pracovného trhu :

Mobilita pracovného trhu

Mobilita na trhu práce odráža schopnosť prispôsobovania pracovného trhu, ktorá má vplyv aj na pružnosť ekonomiky ako takej. Rozlišujeme priestorovú a štrukturálnu mobilitu. Priestorová mobilita súvisí s dochádzaním zamestnancov do práce, štrukturálna mobilita odráža schopnosť pracovnej sily meniť zamestnania medzi odbormi, či inak sa prispôsobovať novej práci a kvalifikácii.

Všeobecne prijímaná téza nízkej pracovnej mobility slovenského pracovného trhu je pravdepodobne spôsobená nízkou cenou práce a vysokými priamymi nákladmi na cestu do zamestnania. Ďalej možno predpokladať, že historická orientácia Slovenska na poľnohospodárstvo podmienila spätosť ľudí s pôdou, čo má za následok nízky objem predajov nehnuteľností a celkovo nízku úroveň sťahovania.

Neexistencia alebo len veľmi malé možnosti nájomného bývania, ktoré zároveň indukujú jeho vysokú cenu v parite k výške miezd, je jednou z prekážok vyššej pracovnej mobility. Cena za nájomné tiež koreluje s ekonomickou silou a atraktívnosťou regiónu naviazanou na výšku priemerných miezd. Rovnako ako aj zhoršovanie a oslabovanie podpory hromadnej dopravy v rurálnych regiónoch a slabé objektívne informácie o trhu nehnuteľností a nízky objem obchodu s nimi kladú isté prekážky pri sťahovaní sa za prácou.

V zmysle negatív ovplyvňujúcich pracovnú mobilitu v porovnaní zo zahraničím (najmä krajinami starej EU) je to pomer nákladov na cestovanie/mzda, horšie služby na poli dopravy, viac a väčšie rurálne oblasti a tiež menšie zastúpenie mestského obyvateľstva.

Z regionálneho pohľadu je najvyššia mobilita za prácou meraná ako podiel dochádzajúcich k ekonomicky aktívnym vykazovaná v okresoch Senec (51,4 %), Pezinok (46,6 %), Malacky (44,3 %) a Košice okolie (43,5). Táto skutočnosť je spôsobená blízkosťou ku ekonomicky silným centrám Bratislavy a Košíc, ktoré tvoria prirodzené spádové územie pre pracovnú silu. Naopak najnižšia je v okresoch Juhoslovenskej kotliny a Horného Zemplína, Banská Bystrica (22 %), Komárno (22 %) Rimavská Sobota (21,3 %). Zlá situácia v okresoch Juhoslovenskej kotliny a Horného Zemplína je dôsledkom nedostatku a nízkej ceny práce v tomto regióne, keď sa ľudom neoplatí za prácou dochádzať, ako aj vyššou nezamestnanosťou.

Za regióny, v ktorých sa očakáva rast pracovnej mobility považujeme regióny, ktoré susedia so vznikajúcimi silnými ekonomickými centrami podporenými priamymi zahraničnými investíciami, ako Trnava či Žilina, ale aj celý región Považia.

Podpora a zlacnenie hromadnej dopravy, hustejšia a optimalizovaná sieť podporená súčasným rastom ekonomiky, môžu prispieť k zlepšeniu tohoto faktora. Investície do vedomostnej ekonomiky a orientácia na produkciu s vyššou pridanou hodnotou, ktoré samozrejme musia byť podporené zvyšovaním vedomostnej úrovne zamestnancov, povedú k rastu miezd a vyššej aktivite zamestnancov, ktorá vyvolá aj vyššiu pracovnú mobilitu. Na tomto poli môže významnú úlohu zohrať telecommuting, teda práca z domu, ktorá má vo vedomostnej ekonomike zmysel a zároveň eliminuje negatíva, ktoré prináša vysoká pracovná mobilita, ako dopravné problémy a hlavne vyššia záťaž životného prostredia spôsobená dopravou.

Časť práce bola použitá v denníku Pravda dňa 22.4.2006, Kariéra strana 22.

https://www.iz.sk/sk/stanoviska/mobilita-pracovneho-trhu

Dochádzanie za prácou

V kontexte značných rozdielov v ekonomickej výkonnosti jednotlivých regiónov Slovenska sa ako problematická ukazuje podpora pracovnej mobility, ktorá má potenciál prispievať k rastu zamestnanosti, avšak vo svojej súčasnej podobe k tomuto rastu veľmi neprispieva. Zákon o službách zamestnanosti v súčasnosti definuje príspevky, ktorých cieľom je podporovať dochádzanie či presťahovanie za prácou na území Slovenska. Príspevok na dochádzku za prácou je relatívne využívaný. Príspevok na podporu mobility za prácou a príspevok na presťahovanie za prácou využije ročne pár sto ľudí.. . .