Nízkopríjmové skupiny v EÚ

Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, publikoval správu o rozdieloch v príjmoch. Táto publikácia poukazuje na fakt, že priemerný príjem nie je jediný ukazovateľ trhu práce. V priemere až 17 percent pracujúcich v EÚ má príjem nižší ako dve tretiny mediánu ročného príjmu pracujúcich v danej krajine. Štatistiky únie ich tak zaraďujú ku skupine s najnižším príjmom.

Na Slovensku je takýchto pracujúcich podľa Eurostatu 17,4 %, čo je až 225 tisíc zamestnancov z 1,2 milióna pracujúcich a znamená to príjem na úrovni 302 eur mesačne. Desať percent najchudobnejších pracujúcich u nás pritom zarába 3,5 krát menej ako desať percent najlepšie zarábajúcich zamestnancov.

Ku krajinám, kde je podiel nízkopríjmových pracujúcich nízky patria Fínsko (6 %), Belgicko (7 %), Dánsko (8 %) a Francúzsko (9 %). Krajiny, ktoré majú naopak tento podiel vysoký sú Lotyšsko (31 %), Litva (28 %), Bulharsko a Rumunsko (27 %), Maďarsko, Poľsko a Veľká Británia (22 %).

K nízkopríjmovým skupinám v EÚ patria najmä ženy, nízkokvalifikovaní a tí, ktorí majú zmluvy na dobu určitú. V priemere až 23,1 % zo všetkých pracujúcich žien má v EÚ nízky príjem a 13,5 % mužov. To že väčšinou majú nízke príjmy ženy platí vo všetkých členských krajinách okrem Maďarska. Najviac nízkopríjmových žien je na Cypre (33,4 %), v Lotyšsku (32,3 %), Veľkej Británii (30,6 %) a Litve (30,1 %). Najnižší podiel je vo Fínsku (8,8 %), Francúzsku (10,6 %), v Dánsku (11,6 %) a Belgicku (12,8 %).

Na Slovensku je podiel žien s nízkym príjmom až 25 %, pričom mužov je len 10,8 %. Podiel menej vzdelaných je u nás viac ako 50 %, čo je najviac z celej EÚ, a so zmluvou na dobu určitú 25,3 %. Podiel nízkovzdelaných je priemerne v EÚ 28,3 % a tých, čo majú zmluvy na dobu určitú je 30,5 %.

Rozdelenie skupín obyvateľstva podľa príjmových úrovní ukazuje, že slovenský trh práce vykazuje priemerné hodnoty voči EÚ. Aj keď miera nerovnosti rozloženia príjmov nepatrí na Slovensku k vysokým, je to skôr spôsobené celkovou nízkou úrovňou príjmov, ako i regionálnymi rozdielmi na trhu práce. Priemerný príjem v Bratislave je o niekoľko desiatok percent vyšší ako v ostatných častiach Slovenska.

Ako zo správy tiež vyplynulo, nízkoprímovú skupinu tvoria najmä zamestnanci s nižším vzdelaním, až 50 %. Zároveň sa táto skupina pracovnej sily podieľa najviac na dlhodobej nezamestnanosti, až viac ako 60 % zo všetkých dlhodobo nezamestnaných. Na Slovensku je preto z pohľadu Inštitútu zamestnanosti potrebné nachádzať formy a spôsoby ako nezamestnaných nízkokvalifikovaných opätovne uviesť na trh práce a to efektívnym vzdelávaním a rekvalifikáciami v súlade s potrebami trhu práce.

• pôvodná správa