Rodové mzdové rozdiely

Rozdiely vo výške odmeňovania mužov a žien sa často stávajú pred­metom kritiky. Lepšie odmeňovaní bývajú spravidla muži, možno preto, že ich pracuje viac a na materskú dovolenku odchádzajú len výnimočne.

Paradoxne, sú to práve ženy, ktoré sa v priemere dožívajú vyššieho veku a v neúplných rodinách často zastávajú pozíciu živiteľa rodiny. V súčasnosti teda aj v súvislosti so zmenou v štruktúre rodiny nie je jedno, kto z dvojice žena – muž zarába viac.

V roku 2008 bolo Slovensko v rámci 27 členských štátov Európskej únie na 19. mieste v rebríčku rodovej rozdielnosti v odmeňovaní s vyše 20-percentnými rozdielmi v mzdách v prospech mužov. Väčšie rozdiely majú už iba vo Veľkej Británii, na Cypre, v Litve, Grécku, Nemecku, Rakúsku a Česku. Pritom najväčšie rozdiely zaznamenali v Estónsku – až 30 percent. Naopak, najmenšie rodové rozdiely v odmeňovaní boli v roku 2008 v Taliansku (menej ako 5 %), Slovinsku, Belgicku, Rumunsku a na Malte, kde dosiahli úroveň približne 8,5 percenta.

Pozitívnou správou je, že rodové mzdové rozdiely sa v podmienkach Slovenska vo všeobecnosti znižujú, o čom svedčia aj údaje Štatistického úradu SR. Zatiaľ čo v roku 2005 muži zarábali v priemere o 28,4 percenta viac ako ženy, v roku 2008 už ,,len” o 24 percent. V roku 2010 sa však rozdiely opäť mierne prehĺbili na 24,7 percenta.

I keď je cieľom rozdiely v odmeňovaní mužov a žien zmierňovať, existujú odvetvia, v ktorých môžeme pozorovať opačnú tendenciu. Názorným príkladom je situácia v slovenskom zdravotníctve, kde sa tieto rozdiely každoročne zväčšujú. Zatiaľ čo v roku 2005 bola priemerná hrubá mzda zdravotníkov – mužov o 33,9 percenta vyššia, vlani už zdravotníci zarábali v priemere až o 42,63 percenta viac ako ich kolegyne.

Diametrálne odlišnú situáciu môžeme pozorovať v podobne prefeminizovanom školstve. V tomto odvetví rozdiely v odmeňovaní zostávajú prakticky nezmenené, v porovnaní so zdravotníctvom sú oveľa nižšie. V roku 2005 muži v školstve zarábali o 30,77 percenta viac ako ženy, pričom o 6 rokov neskôr tento rozdiel dosiahol 30,84 percenta. Vzhľadom na to, že školstvo a zdravotníctvo patria u nás k najhoršie plateným odvetviam, je zaujímavé pozorovať skutočnosť, že v oboch rezortoch pracuje výrazne viac žien ako mužov.

Spája sa teda vyššia koncentrácia žien v určitom odvetví s nižším platom automaticky alebo je to len náhoda? Samozrejme, z porovnávania mužov a žien v súvislosti s odmeňovaním nevyplývajú celkom jednoznačné závery. Práve naopak – výsledky porovnávania sú často iba orientačné, keďže mnohé faktory (fyzické danosti, dosiahnuté vzdelanie, počet rokov praxe, viac odpracovaných hodín atď.) nestavajú mužov a ženy na rovnakú štartovaciu pozíciu. Existuje teda výrazný rozdiel medzi priemerným mužom a priemernou ženou, čo štatistické porovnania príjmov značne skresľuje.

EÚ už viac ako 50 rokov bojuje proti rozdielom v mzdách za rovnakú alebo rovnocennú prácu. Sedem smerníc vydaných Európskou komisiou, ktoré sa týkajú rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi, zlúčili do jedinej smernice prijatej v roku 2006. V súčasnosti je v platnosti Stratégia uplatňovania rovnosti medzi mužmi a ženami (2010 – 2015), ktorá v konkrétnych iniciatívach začleňuje zásadu rovnosti do všetkých politík a činností únie.

Príčin existencie týchto rozdielov podľa Európskej komisie môže byť niekoľko. Jednak môže ísť o formu podceňovania schopností žien, ale v hre môžu byť i rôzne tradície a stereotypy zakotvené v spoločnosti, či kompenzáciu mužom za to, že sa vo všeobecnosti venujú viac práci ako rodine.

Rozdiely v odmeňovaní medzi ženami a mužmi posilňuje aj segregácia na trhu práce. Pracujú totiž na kvalitatívne iných miestach – muži skôr na fyzicky náročnejších, ženy ako administratívne pracovníčky, pred­avačky, upratovačky, ošetrovateľky alebo nízko kvalifikované či nekvalifikované pracovníčky. V týchto povolaniach je zamestnaná takmer polovica ženskej pracovnej sily.

Kariérny postup žien je vo všeobecnosti pomalší zrejme preto, že v mnohých spomínaných povolaniach je doslova nemožný. To všetko sa však odrazí aj na výške penzie. Riziko chudoby u žien vo vyššom veku je teda v porovnaní s mužmi podstatne vyššie.

Odstraňovanie rodových rozdielov v odmeňovaní pritom prináša výhody zamestnancovi, aj zamest­návateľovi. Ich zmierňovaním zamest­návateľ prispieva k tvorbe pozitívneho pracovného prostredia i podmienok potrebných na zvyšovanie pracovného výkonu. Vďaka tomu sa dá ľahšie identifikovať a udržať si najlepších zamestnancov. Naopak, ich prehlbovanie môže na znevýhodnených pôsobiť demotivujúco, čo býva taktiež príčinou toho, prečo dnes ženy neuprednostňujú prácu pred rodinou.

Článok pôvodne publikovaný na pravda.sk

• Rodové rozdiely