Vláda zvažuje možnosť znížiť odvody osobám s nízkym príjmom po vzore zo zahraničia. Premiér predpokladá, že časť príjmu zamestnanca, ktorú by za súčasných okolností podnik použil na úhradu odvodov, by sa ušetrila a investovala do vytvorenia nových pracovných miest. Reálne efekty sú však otázne.
Zavedenie každého opatrenia si vyžaduje doriešenie množstva otázok, zanedbaním ktorých sa aj dobrý nápad môže zmeniť na plytvanie bez výrazného efektu (viď aktivačné práce či absolventská prax). Ako zabezpečiť, aby sa ušetrené peniaze použili na vymedzené účely? Do akej miery sa opatrenie prejaví na jednotlivých zložkách odvodov, ktoré sa znížia? Dostanú zamestnanci nižší dôchodok, nižší príspevok v nezamestnanosti, v invalidite či po pracovnom úraze? Nebudú nízkopríjmoví zamestnanci v konečnom dôsledku krátení o vlastné výhody na úkor nových pracovných miest? Súčasne so zmenou nastavenia priamych daní pre nízkopríjmové skupiny je potrebná komplexná reforma systému dávok v hmotnej núdzi tak, aby nenastávali skokové zmeny dávok pri miernej zmene príjmu osoby.
V súvislosti s nedostatkami tohto návrhu poukazujeme na koncept inkuzívneho trhu, ktorého financovanie sa zabezpečí zrušením neefektívnych nástrojov a využívaním prostriedkov z Európskej únie. V neposlednom rade sa inklutívny trh dokáže vysporiadať aj s regiónmi, kde je miera dlhodobej nezamestnanosti vyššia ako 25 %, a kde súkromný sektor nevytvára dostatok pracovných príležitostí.