- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
-
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Vývoj zamestnanosti v 3. kvartáli 2006
Štatistický úrad SR vo svojej informatívnej správe zverejnil včera (7.12.2006) vývoj vo vybraných oblastiach ekonomiky za 1.-3.štvrťrok 2006. Zo správy vyplýva, že rast ekonomiky o 9,8 % oproti 3.kvartálu 2005 sa prejavil aj v raste zamestnanosti, ktorá oproti rovnakému obdobiu narástla o 3,8 percentuálneho bodu na 59,1 %, čo predstavuje 85,1 tisíc nových zamestnancov. V priemere 3. kvartálu mala ekonomika Slovenska 2 320,8 tisíc zamestnaných. Najvyšší rast zamestnanosti vykazujú sektory Hotely a reštaurácie (16,7 %), Stavebníctvo (9,3 %) a Veľkoobchod a maloobchod; oprava vozidiel (7,7 %). Miera zamestnanosti na Slovensku je 59 %, v okolitých krajiných sa pohybuje na rôznych úrovniach: Česká republika 65 %, Slovinsko 66 %, Maďarsko 57 %, Poľsko 53 %, Slovensko 58 % (ukazovatele za rok 2005 podľa Eurostatu).
Za rovnaké obdobie bola zaznamenaná nezamestnanosť podľa výberového zisťovania pracovných síl na úrovni 12,8 %, čo je pokles oproti rovnakému obdobiu minulého roka o 2,8 p.b.. V priemere bolo v 3. kvartáli 341,6 tisíc osôb nezamestnaných. Nezamestnanosť poklesla vo všetkých odvetviach (posledné zamestnanie), najmä však v priemysle a v ostatných spoločenských službách. Napriek tomuto poklesu je nezamestnanosť na Slovensku stále vysoko nad priemerom EÚ (8,7 % v roku 2005).
Bohužial, dlhodobá nezamestnanosť sa udržala na prakticky nezmenenej úrovni, cca 210 tisíc obyvateľov. Podľa trvania nezamestnanosti klesal počet nezamestnaných vo všetkých kategóriách, napríklad v kategórii od 1 do 3 mesiacov o 15 % a v kategórii do 1 mesiaca, rovanko ako v kategórii od 3 do 6 mesiacov až o 35 %. Takýto nezmenený počet dlhodobo nezamestnaných (popri rapídnom poklese ostatných nezamenstnaných) poukazuje na potrebu účinnejšej práce s dlhodobo nezamestnanými, ktorí sú ťažko umiestniteľní na štandardnom trhu práce.
Taktiež aj vývoj miezd bol priaznivý pre účastníkov trhu práce. Priemerná mesačná mzda zamestnanca sa v 3. štvrťroku medziročne zvýšila 7,7 % na 18 212 SK, reálne o 2,7 %. Nominálna mzda rástla vo všetkých odvetviach, najviac v školstve (10,4 %), finančnom sprostredkovaní (9,9 %), nehnuteľnostiach a prenájme (9,6 %). Aj po zohľadnení spotrebiteľských cien rástla mzda (reálna) vo všetkých odvetviach hspodárstva.
Celkovo Inštitút zamestnanosti považuje vývoj slovenskej ekonomiky za pozitívny. Ekonomika ako celok rastie rýchlejšie, ako sa predpokladalo a bez výraznejších náznakov prehrievania sa. Dopyt po práci sa zvyšuje, postupne sa znižuje rozdiel medzi dynamikou produktivity práce a dynamikou mzdy. Negatívnym javom je najmä neklesajúci počet dlhodobo nezamestnaných.