Kultúra sveta práce - štatistiky dohodárov

Podľa zákonníka práce účinného od 1.1. 2012 môžu zamest­návatelia na plnenie svojich úloh alebo na zabezpečenie svojich potrieb uzatvárať s fyzickými osobami aj dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, a to dohodu o vykonaní práce, dohodu o pracovnej činnosti a dohodu o brigádnickej práci študentov. Počet osôb pracujúcich na dohodu sa každý mesiac mení, avšak takmer každoročne rastie najmä v júni a novembri. Počet dohodárov pracujúcich nepretržite 12 mesiacov sa od roku 2005 zvýšil takmer trojnásobne – každoročne v priemere o 11 200 osôb.

Od roku 2005 sa počet dohodárov pracujúcich nepretržite 12 mesiacov zvýšil takmer trojnásobne – každoročne v priemere o 11 200 osôb. Ich percentuálne zastúpenie pritom na počte všetkých dohodárov vzrástlo zo 4.8 % v roku 2005 na 12.2 % v roku 2011. Za nárast počtu dohodárov môže do značnej miery kríza, ktorá stlačila zisky zamest­návateľov. Tí sa snažia ušetriť na nákladoch aj za cenu znevýhodnenia zamestnancov, vďaka čomu sa práca na dohodu aj dosť často zneužíva. Zamest­návateľ má pri takomto spôsobe zamestnávania nižšie mzdové náklady na zamestnanca, keďže platí iba úrazové a garančné poistenie vo výške 1,05 %.

Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere. Dohodári totiž nie sú chránení pred výpoveďou a zamest­návateľ tak môže kedykoľvek ukončiť spoluprácu so zamestnancom bez nároku na odstupné či výpovednej lehoty a nemusí udať ani dôvod výpovede. Zamestnanec nemá právo na dovolenku a minimálna mzda ani pracovný čas nie je vymedzený v zákonníku práce. Takéto zneužívanie pracovnej sily je ťažko dokázateľné a zamestnanci často nemajú na výber.

• plný dokument .pdf .odt .doc .epub

Kultúra sveta práce

Inštitút zamestnanosti spolu s nadáciou Friedricha Eberta realizuje projekt „Kultúra sveta práce“. Fenomény ako „nútená živnosť" a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Dôvodom narastajúceho počtu (nútených) živnostníkov a zamestnancov pracujúcich na dohodu sú pred­ovšetkým nižšie mzdové náklady na zamestnanca, keďže zamest­návateľ pri takejto forme zamestnávania platí iba úrazové a garačné poistenie vo výške 1,05 % v prípade dohodárov a v prípade živnostníkov neplatí vôbec nič. Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo na živnosť, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere.. . .

Podobné správy

ksp formy vykonu zavislej prace (pdf) .pdf, Dobrá práca, Kultúra svet práce - Závislá práca a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru .pdf, Workshop: Poznáš svoje práva a povinnosti na trhu práce?, ksp aplikacne nedostatky pravnej upravy pracovnej cesty (pdf) .pdf, Publikácia Právo na štrajk, ksp pravo na strajk (pdf) .pdf, Vedecká konferencia Odmeňovanie v pracovnom práve, Konferencia Kultúra sveta práce v digitálnej spoločnosti .pdf, ksp prezentacia 2012 11 05 (pdf) .pdf .odp .ppt