- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
-
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- Knižnica
-
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
-
- Všetky správy
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Kultúra sveta práce - štatistiky živnostníkov
Počet samostatne zárobkovo činných osôb (ďalej iba „živnostníci“) sa v posledných rokoch zvýšil, o čom svedčia aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne. Výhodou práce na živnosť je možnosť zníženia si vymeriavacieho základu, a teda i platenia nižších odvodov. Živnostník s príjmom do 1400 € má podľa súčasnej legislatívy možnosť odvádzať odvody iba z minimálneho vymeriavacieho základu (pre tento rok 339,89 €) po uplatnení si paušálnych nákladov a nezdaniteľnej časti základu dane na daňovníka a za predpokladu, že podnikal i v minulom roku, kedy tiež platil odvody. V nasledujúcom roku nastanú zmeny vo vymeriavacích základoch, čo sa pravdepodobne odrazí na počte živnostníkov a na ich príjmoch.
Celkový počet živnostníkov sa každoročne zvyšoval od roku 2005, kedy ich bolo takmer 254 tisíc až do roku 2009, kedy ich bolo najviac v počte 291 tisíc osôb. Následne sa tento počet zredukoval o 9 tisíc osôb v nasledujúcom roku a v roku 2011 počet živnostníkov klesol o ďalších 5,5 tisíc na hodnotu 277 tisíc osôb.
Fenomén nútenej živnosti sa rozšíril najmä v poslednom období a je čoraz častejším spôsobom zamestnávania. Výhody z nej plynú ako pre zamestnávateľa tak i pre zamestnanca, avšak nevýhody pociťuje iba zamestnanec. Živnostníci totiž nie sú chránení pred výpoveďou a zamestnávateľ môže kedykoľvek ukončiť spoluprácu so zamestnancom bez nároku na odstupné či výpovednej lehoty a nemusí udať ani dôvod výpovede. Zamestnanec nemá právo na dovolenku a pracovný čas ani minimálna mzda nie je vymedzená zákonníkom práce. Takéto zneužívanie pracovnej sily je ťažko dokázateľné a zamestnanci často nemajú na výber.
Ak má živnostník príjem do 1400 € mesačne vrátane, po odpočítaní paušálnych výdavkov, zaplatených odvodov v minulom roku a vydelení základu dane koeficientom 2, platí odvody z minimálneho vymeriavacieho základu 339,29 € (minimálne odvody). Budúcoročné zmeny Zákonníka práce sa však týkajú najmä výšky platenia odvodov pre SZČO. Paušálne výdavky dostanú maximálnu hranicu 420 €, zaplatené odvody z minulého roka sa už nebudú môcť odpočítať a koeficient pre výpočet vymeriavacieho základu sa bude z roka na rok znižovať až na úroveň 1,486 v roku 2015. Tieto zmeny sa dotknú (vzhľadom na značný počet živnostníkov platiacich minimálne odvody) viac ako 230 tisíc osôb so živnosťou.
Kultúra sveta práce
Inštitút zamestnanosti spolu s nadáciou Friedricha Eberta realizuje projekt „Kultúra sveta práce“. Fenomény ako „nútená živnosť" a zneužívanie prác na dohodu sa v posledných rokoch prejavujú stále častejšie, čo dokazujú aj štatistiky zo Sociálnej poisťovne o počte dohodárov a živnostníkov. Dôvodom narastajúceho počtu (nútených) živnostníkov a zamestnancov pracujúcich na dohodu sú predovšetkým nižšie mzdové náklady na zamestnanca, keďže zamestnávateľ pri takejto forme zamestnávania platí iba úrazové a garačné poistenie vo výške 1,05 % v prípade dohodárov a v prípade živnostníkov neplatí vôbec nič. Pracovníkom, ktorí pracujú formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru alebo na živnosť, prináša takáto forma pracovno-právneho pomeru značné nevýhody oproti zamestnancom v riadnom pracovnom pomere.. . .
Podobné správy
Vedecká konferencia Odmeňovanie v pracovnom práve, Publikácia Právo na štrajk, ksp aplikacne nedostatky pravnej upravy pracovnej cesty (pdf) .pdf, ksp formy vykonu zavislej prace (pdf) .pdf, ksp pravo na strajk (pdf) .pdf, Kultúra svet práce - Závislá práca a dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru .pdf, ksp prezentacia 2012 11 05 (pdf) .pdf .odp .ppt, Dobrá práca, Workshop: Poznáš svoje práva a povinnosti na trhu práce?, Konferencia Kultúra sveta práce v digitálnej spoločnosti .pdf
Rýchla navigácia
- Správy a novinky
- Projekty a aktivity
- Údaje o okresoch
- Regióny Slovenska
- Inkluzívne zamestnávanie
- Starnutie populácie
- Náhodný región: Poľsko, Severozápadný makroregión, Veľkopoľské vojvodstvo, Miasto Poznan