www.iz.sk : Správy : Štandardný Eurobarometer 66 :

Štandardný Eurobarometer 66

Štandardný Eurobarometer č. 66 bol piaty v poradí, ktorý sa uskutočnil po vstupe Slovenska do Európskej únie. Avšak, prvým od nástupu novej vlády, ktorá vzišla z parlamentných volieb uskutočnených v júni 2006. Práve táto zmena vlády a očakávania z tejto zmeny vyplývajúce, mohli byť najvýznamnejšími faktormi, ktoré mohli ovplyvniť názory respondentov na niektoré otázky.

Zber dát v sa uskutočnil v dvadsiatich piatich členských krajinách Európskej únie, dvoch pristupujúcich krajín (Bulharsko a Rumunsko) a v dvoch kandidátskych krajinách (Chorvátsko a Turecko).

Prieskum Erobarometer č. 66 sa na Slovensku realizoval na reprezentatívnych vzorkách obyvateľov starších ako 15 rokov (vzorka 1023 respondentov) v období od 13. do 26. septembra.

Nálady obyvateľstva

Z pohľadu trendov pozorujeme od jesene 2005 postupný mierny nárast v skupine občanov, ktorí očakávajú zlepšenie ekonomickej situácie na Slovensku, ako aj mierny nárast v skupine, ktorá neočakáva žiadne zmeny v najbližších dvanástich mesiacoch.

Občania Slovenskej republiky, pokiaľ ide o možnosti zamestnania v ich krajine, sú v porovnaní s občanmi EÚ25 optimistickejšie naladení aj pri ich očakávaniach na nasledujúcich 12 mesiacov. Zatiaľ čo počet Slovákov, ktorí očakávajú zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti na Slovensku je v podstate rovnaký ako počet tých, ktorí očakávajú zhoršenie (26, resp.27 %), v EÚ25 až 34 % občanov očakáva zhoršenie situácie a len 23 % očakáva zlepšenie.

Pokiaľ však ide o očakávania na nasledujúcich 12 mesiacov týkajúcich sa osobnej situácie ohľadom zamestnania, Slováci sa prejavujú pesimistickejšie ako občania EÚ25. Iba 17 % slovenských respondentov očakáva zlepšenie, čo je o 6 percentuálnych bodov menej ako v celoeurópskom priemere. Až 16 % slovenských respondentov (o 8 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25) sa k tejto otázke nevedelo vyjadriť, čo svedči o vyššej miere neistoty Slovákov ohľadne ich zamestnania. Pozitívne tak vyznieva iba trend mierneho, ale sústavného poklesu počtu Slovákov, ktorí očakávajú zhoršenie svojej situácie.

Pri otázkach o očakávaniach týkajúcich možností zamestnania v krajine a osobnej situácie ohľadom zamestnania je zaujímavé porovnanie odlišností v prístupe Slovákov a občanov EÚ25. V EÚ25 23 % respondentov očakáva zlepšenie možnosti zamestnania vo svojej krajine a rovnaký počet očakáva aj zlepšenie svojej situácie ohľadne zamestnania. Naopak zhoršenie situácie v krajine očakáva až 34 % respondentov, ale iba 9 % sa domnieva, že sa toto zhoršenie dotkne aj ich.

Na Slovensku až 26 % respondentov očakáva zlepšenie v oblasti možnosti zamestnania sa v krajine, ale iba 17 % sa domnieva, že sa toto zlepšenie dotkne aj ich. Na druhej strane 27 % respondentov očakáva zhoršenie situácie v oblasti zamestnanosti na Slovensku (o 7 percentuálnych bodov menej ako v EÚ25) a 11 % respondentov očakáva, že sa toto zhoršenie dotkne aj ich (o 2 percentuálne body viac ako v EÚ25). Okrem toho až 16 % slovenských respondentov nedokázalo odpovedať na otázku o očakávaniach týkajúcich sa ich osobnej situácii ohľadom zamestnania (o 11 percentuálnych bodov viac ako v celoeurópskom priemere). Pritom na otázku o očakávaniach týkajúcich sa možnosti zamestnania v krajine nedokázalo odpovedať iba 8 % respondentov zo Slovenskej republiky. Zdá sa teda, že Slováci sú v porovnaní s celoeurópskym priemerom menej sebaistí pokiaľ ide o ich pozíciu na trhu práce.

Problémy Slovenska a hodnotenie úlohy Európskej únie

Občania Slovenskej republiky považujú za dva najväčšie problémy svojej krajiny nezamestnanosť a ekonomickú situáciu. Nezamestnanosť považuje za najväčší problém 44 % Slovákov, čo je o 4 percentuálne body viac ako v EÚ25. Ekonomickú situáciu považuje za najväčší problém Slovenska 36 % občanov, čo je o 13 percentuálnych bodov viac ako v celoeurópskom priemere.

Rastúce ceny / infláciu považuje za problém 21 % slovenských občanov a 19 % Slovákov považuje za jeden z dvoch najväčších problémov kriminalitu a systém zdravotnej starostlivosti. V EÚ25 občania medzi najväčšie problémy zaradili kriminalitu, prisťahovalectvo, rastúce ceny / infláciu a systém zdravotnej starostlivosti.

Ekonomika a zamestnanosť Vplyv členstva krajiny v Európskej únii

Občania Slovenskej republiky v porovnaní s občanmi EÚ25 hodnotia oveľa pozitívnejšie vplyv členstva SR v EÚ na domácu ekonomiku a domácu zamestnanosť. Vplyv členstva v únii na domácu ekonomiku hodnotí ako dobrý alebo skôr dobrý 70 % slovenských občanov, čo je o 14 percentuálnych bodov viac ako v celoeurópskom priemere. Vplyv členstva Slovenskej republiky v Európskej únii na domácu zamestnanosť hodnotí pozitívne 63 % Slovákov, čo je dokonca o 25 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25.

Negatívne vyznieva hodnotenie stavu zamestnanosti na domácom trhu práce. Iba 12 % respondentov označilo súčasnú situáciu týkajúcu sa stavu zamestnanosti na Slovensku za veľmi dobrú alebo skôr dobrú (27 % v EÚ25), zatiaľ čo 88 % slovenských respondentov označilo súčasnú situáciu týkajúcu sa stavu zamestnanosti na domácom trhu práce za skôr zlú alebo veľmi zlú (70 % v EÚ25). V tabuľke 25-tich členských štátov Európskej únie sa tak Slovenská republika zaradila na štvrté miesto v negatívnom hodnotení stavu zamestnanosti vo vlastnej krajine. Tento výsledok odráža štatistické ukazovatele, keďže podľa Eurostatu bola v septembri 2006, teda v čase keď sa prieskum realizoval, nezamestnanosť na Slovensku druhá najvyššia spomedzi členských krajín EÚ.

Priority Európskej únie

Občania Slovenskej republiky majú od Európskej únie veľké očakávania v oblasti boja proti nezamestnanosti a boja proti chudobe a vytláčaniu niektorých skupín ľudí na okraj spoločnosti. Presne polovica Slovákov (43 % v EÚ25) za jednu z troch priorít, ktorým by sa EÚ mala venovať, považujú boj proti chudobe a vytláčaniu niektorých skupín ľudí na okraj spoločnosti. 49 % slovenských občanov (o 9 percentuálnych bodov viac ako v EÚ25) za takúto prioritu považuje boj proti nezamestnanosti. Na tretie miesto zaradili Slováci udržiavanie mieru a bezpečnosti v Európe. Poradie prvých troch priorít je na Slovensku rovnaké ako v EÚ25, aj keď na Slovensku sa ku každej z týchto priorít priklonilo viac respondentov ako v celoeurópskom priemere.

Zhrnutie

Od roku 2003 pozorujeme na Slovensku mierny kontinuálny nárast spokojnosti so svojím životom, avšak v porovnaní s celoeurópsky priemerom ešte stále patríme medzi krajiny s nižším pocitom spokojnosti. V porovnaní s minulým Eurobarometrom 65 (jar 2006), môžeme pozorovať výrazný pokles počtu slovenských občanov, ktorí očakávajú zhoršenie svojho života.

Za posledný rok môžeme pozorovať výrazný pokles počtu občanov, ktorí očakávajú zhoršenie ekonomickej situácie na Slovensku v najbližších 12-tich mesiacoch.

Občania Slovenskej republiky sú v porovnaní s občanmi EÚ25 optimistickejšie naladení aj pri ich očakávaniach na nasledujúcich 12 mesiacov pokiaľ ide o možnosti zamestnania v ich krajine. Pokiaľ však ide o očakávania týkajúce sa ich osobnej situácie ohľadom zamestnania v nasledujúcich 12 mesiacov, Slováci sa prejavujú pesimistickejšie ako občania EÚ25.