Miera nezamestnanosti bola v 1. štvrťroku 10,5 %

Pokles nezamestnanosti ovplyvnili hlavne osoby s posledným zamestnaním v priemysle (o 9,8 tis.), ktoré nemali ešte zamestnanie (o 5 tis.), s nezisteným pred­chádzajúcim zamestnaním (o 3,5 tis.), s posledným zamestnaním v pôdohospodárstve a rybolove (o 2,4 tis.), nehnuteľnostiach a prenájme (o 1,9 tis.) a v hoteloch a reštauráciách (o 1,5 tis.). Vyšší bol počet nezamestnaných s posledným zamestnaním v obchode (o 2 tis.), stavebníctve (o 0,8 tis.), vo finančnom sprostredkovaní (o 0,6 tis.) a v školstve (o 0,1 tis.).

Najviac sa znížila dlhodobá nezamestnanosť pri poklese počtu osôb nezamestnaných dlhšie ako jeden rok o 23 tisíc na 196,6 tisíc (ich podiel tvoril 70,1 % zo všetkých nezamestnaných). Vo vekovej skupine od jedného do troch mesiacov klesla o 2,6 tisíca, do jedného mesiaca o 1,4 tisíca osôb. Vyššia ako pred rokom bola v skupine od troch do šiestich mesiacov o 2,3 tisíca a od šiestich mesiacov do jedného roka o 2,1 tisíca

Prevažná časť všetkých nezamestnaných (85 %) boli osoby s učňovským, so základným a s úplným stredným odborným vzdelaním.

Inštitút zamestnanosti chce v tejto súvislosti upozorniť na fakt, že Slovensko sa stále nachádza na nelichotivej prvej priečke vo vykazovanej miere nezamestnanosti, najmä teda dlhodobej, spomedzi všetkých krajín EÚ (bližšie tabuľka: Dlhodobá nezamestnanost vo vybraných krajinách. Opätovne je treba poukázať na nástroje aktívnej politiky trhu práce, ktoré sa pri efektívnom používaní môžu stať veľmi účinným prostriedkom na znižovanie najmä dlhodobej nezamestnanosti.

K lepšej aplikácii APTP by mala prispieť aj novela zákona o službách zamestnanosti, ktorá vstúpila do platnosti v máji. Z pohľadu Inštitútu zamestnanosti je však škodou, že potenciál niektorých nástrojov aktívnej politiky trhu práce ostáva touto novelou nevyužitý. Medzi tieto patrí napríklad individuálny akčný plán a aktivačné práce, ktoré môžu byť veľmi efektívnymi nástrojmi v rukách úradov práce najmä v znižovaní dlhodobej nezamestnanosti.