- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Nezamestnanosť v apríli 2020
20. mája boli zverejnené dáta o nezamestnanosti za apríl 2020. Zatiaľ, čo v marci sa negatívny dopad pandémie na trh práce ešte neprejavil, čísla za apríl už ukazujú nárast nezamestnanosti na Slovensku. Za apríl pribudlo na Slovensku 38 000 nezamestnaných, dokopy je na Slovensku 204 480 nezamestnaných (čo predstavuje 7 % z ekonomicky aktívneho obyvateľstva na Slovensku). Miera nezamestnanosti stúpla z marcových 6,2 % na 7,4 %, čo predstavuje najvyššiu mieru nezamestnanosti od leta 2017.
Vzhľadom na nedostatky štátnej pomoci poskytovanej podnikom za účelom zachovania pracovných miest a zmiernenia dopadov pandémie na spotrebiteľský dopyt je však nárast nezamestnanosti relatívne nízky. Jednotlivé ukazovatele trhu sa podobajú tým zo septembra 2019 (napr. prítok do nezamestnanosti, prítok do nezamestnanosti z ekonomicky aktívneho obyvateľstva, podiel nezamestnaných na absolventskej praxi), po ktorom prišlo dočasné zlepšenie situácie na trhu práce.
Z celkového počtu nezamestnaných na Slovensku je 143 833 nezamestnaných menej ako rok, čo predstavuje 70,3 % z celkového počtu nezamestnaných a 5,2 % z ekonomicky aktívneho obyvateľstva, 31 378 viac ako jeden a menej ako tri roky a 29 269 viac ako 3 roky.
Dlhodobo nezamestnaní majú sťaženú pozíciu na trhu práce a menšiu pravdepodobnosť zamestnania sa. Nárast počtu krátkodobo nezamestnaných ešte viac znižuje pravdepodobnosť zamestnania sa dlhodobo nezamestnaných, ktorí tak môžu byť nezamestnaní až niekoľko rokov, resp. sa už nikdy nezamestnať. Zároveň aj pri ľuďoch, ktorí sú nezamestnaní niekoľko mesiacov, ale menej ako rok, je riziko, že sa stanú dlhodobo nezamestnanými, ak nárazovo pribudne veľa nových nezamestnaných. Je preto potrebné, aby štát prijímal aj také opatrenia, ktoré budú adresované dlhodobo nezamestnaným. Zatiaľ, pochopiteľne, nie je možné na slovenskom trhu práce badať nárast dlhodobej nezamestnanosti. Miera dlhodobej nezamestnanosti je 2,2 %, počet dlhodobo nezamestnaných stúpol len mierne z 59 331 v marci na 60 647 v apríli. Dlhodobá nezamestnanosť na Slovensku je za posledné mesiace stabilne na rovnakej úrovni.
Pozitívne je, že miera veľmi dlhodobej nezamestnanosti naďalej klesá, resp. od februára sa drží na stabilnej úrovni 0,89 percenta. Jej pokles vidno už od roku 2015.
V apríli 2020 bolo na Slovensku 136 782 poberateľov/poberateliek dávok v hmotnej núdzi a 4 288 poberateľov/poberateliek osobitného príspevku, dokopy teda 141 070 ľudí v apríli poberalo tento typ dávok, čo predstavuje 5 % ekonomicky aktívneho obyvateľstva.
Z pohľadu jednotlivých regiónov Slovenska je už dlhodobo najvyššia miera nezamestnanosti na východnom a juhovýchodnom Slovensku.
V regióne Juhoslovenskej kotliny bola v apríli 2020 nezamestnanosť na úrovni 16 %, čo je dvakrát viac ako slovenský priemer, dlhodobá miera nezamestnanosti na úrovni 7,4 %. Vysoká miera nezamestnanosti bola v apríli aj v regiónoch Dolný Zemplín (12,9 %), Horný Zemplín (12,7 %), Spišské mestá (11,4 %) a Košická kotlina – Torysa (8,5 %).
Spomedzi jednotlivých krajov je najvyššia nezamestnanosť v Prešovskom kraji (11,70 %), nasledovanom Košickým krajom s 10,23 % nezamestnanosťou a Banskobystrickým krajom 10,05 %). Najvyššia miera nezamestnanosti medzi okresmi bola v apríli v Rimavskej Sobote, a to na úrovni 21,2 %, v Revúcej 20,5 % a v Kežmarku 19,8 %. V marci bola v Rimavskej Sobote nezamestnanosť 19,5 %, v Revúcej 18,8 % a v Kežmarku 17,0 %. V týchto okresoch je možné vidieť mierne vyšší medzimesačný nárast nezamestnanosti, ako bol priemer Slovenska.
Celková miera prítoku do nezamestnanosti bola pochopiteľne vyššia.
V súčasnosti je na Slovensku na úrovni 14,32 %, pričom v marci bola o dosť nižšia na úrovni 8,13 %. Pre porovnanie, v septembri 2019 bol prítok na úrovni 15,06 %.
Hneď niekoľko okresov malo prítok nad celoslovenským priemerom – Trenčín (20,88 %), Ilava (19,91 %), Senec (19,83 %), Pezinok (19,79 %), Trnava (19,32 %), Hlohovec (18,71 %), Galanta (18,08 %), Piešťany (17,81 %), Skalica (17,39 %), Bánovce nad Bebravou (17,05 %), Martin (17,02 %), Myjava (16,97 %), Partizánske (16,59 %), Považská Bystrica (16,34 %), Nitra (15,87 %), Púchov (15,81 %), Komárno (15,80 %), Topoľčany (15,73 %), Šaľa (15,43 %), Liptovský Mikuláš (15,34 %), Levice (15,33 %), Senica (15,20 %), Dolný Kubín (14,96 %), Žiar nad Hronom (14,49 %) a Dunajská Streda (14,46 %). Výrazne nižšie prírastky pod slovenským priemerom boli napr. v okresoch Revúca (3,93 %), Rimavská Sobota a Poltár (obe 5,24 %). Relatívny nízky prítok v týchto okresoch je spôsobený dlhodobo vyššou mierou nezamestnanosti ako v iných okresoch.
Pri porovnaní máp je možné vidieť, že prítok do nezamestnanosti v roku 2020 je výrazne vyšší ako v roku 2012, pričom v súčasnosti v podstate všetky okresy západného a severu stredného Slovenska majú prítok vyšší ako 12 %, nižší prítok je v okresoch juhu stredného a juhovýchodného Slovenska, keďže tam je dlhodobo relatívne vysoká nezamestnanosť.
S nárastom počtu nezamestnaných nám klesol podiel nedisponibilných nezamestnaných na 11,60 %, čo predstavuje 22 591 nedisponibilných nezamestnaných. Porovnateľne nízky podiel bol aj medzi rokmi 2009 a 2013.
Spomedzi nich najvyšší počet je na PN alebo OČR – 16 782, čo je pochopiteľné vzhľadom na prebiehajúcu pandémiu a s ňou spojenými zavretými školami a škôlkami. Výrazne menší počet sa zúčastňuje aktivačných prác, absolventskej praxe, dobrovoľníctva a rekvalifikácie.
Nárast nezamestnanosti na Slovensku je relatívne nízky, v máji sa dá predpokladať jej vyšší nárast, samozrejme v prípade, že bude správne dodržiavaná metodika vykazovania nezamestnanosti. Prudké zvýšenie nezamestnanosti môže okrem zatvárania podnikov a prepúšťania z dôvodov priamo súvisiacich s pandémiou spôsobiť aj návrat časti z takmer 400 000 Slovákov a Sloveniek, ktoré v súčasnosti pracujú v zahraničí, neistota ohľadom pomoci poskytovanej zamestnávateľom zo strany štátu, dlhodobo podfinancované sektory ako školstvo, zdravotníctvo a opatrovateľstvo alebo nedostatočný počet rekvalifikačných kurzov a iných typov školení poskytovaných úradmi práce.
Ďalšie zaujímavé grafy o nezamestnanosti sú dostupné na www.iz.sk.
Tento článok je súčasťou projektu Politiky zamestnanosti realizovaného Inštitútom zamestnanosti. Tento projekt je podporený z Európskeho sociálneho fondu v rámci OP EVS.
Podobné správy
Miera nezamestnanosti – 3. kvartál 2024, Regionálna nezamestnanosť, Miera nezamestnanosti osôb so základným vzdelaním – 3. kvartál 2024, Miera nezamestnanosti podľa dĺžky evidencie, Dlhodobá nezamestnanosť bude po kríze veľký problém, Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín, Miera nezamestnanosti mladých – 3. kvartál 2024, Podiel nezamestnanosti mužov a žien – 3. kvartál 2024, Podpora nezamestnaných v čase krízy by mala byť iná, Miera nezamestnanosti podľa dĺžky evidencie NUTS2