Podpora nezamestnaných v čase krízy by mala byť iná

Programy podpory nezamestnaných a ľudí v sociálnej núdzi sa v krajinách OECD stávajú v čase krízy výrazne extenzívnymi. Sú dôležitými nástrojmi pomoci pre domácnosti, ale aj významné makroekonomické stabilizátory. Ich efektívnosť a kapacity sú však v čase krízy veľmi diskutabilné a budú potrebovať prehodnotenie, konštatuje v nedávno vydanej správe OECD.

Problémom sociálnych systémov sú hlavne zmeny na trhu práce, rýchly rast nezamestnaných atď. Napríklad v modeloch sociálneho zabezpečenia treba správne cieliť pasívne politiky trhu práce tak, aby motivovali k hľadaniu zamestnania, inak vedú k pridrahým riešeniam, ako sú predčasné dôchodky, alebo zvyšovania počtu invalidných dôchodcov.

Okrem poskytovania podpory v nezamestnanosti je v čase krízy potrebná aj podpora pracujúcich s nízkymi mzdami. Tá môže byť podľa OECD vhodným nástrojom redistribúcie a to zmierňovaním sociálnych dopadov zníženého príjmu pracujúcich. Takáto podpora pracujúcich môže tiež povzbudiť znevýhodnených zamestnať sa, čo môže skracovať dobu pobytu v nezamestnanosti.

Vo väčšine krajín OECD podpora v nezamestnanosti ako aj ďalšie sociálne dávky s dĺžkou nezamestnanosti klesajú. V krajinách ako Turecko, Kórea a USA strácajú nezamestnaní nárok na podporu po 12 mesiacoch pracovnej neaktivity. Výška sociálnych dávok a doba nezamestnanosti nie sú vždy v pozitívnom vzťahu. Je to aj prípad Slovenska, uvádza OECD.

Výška podpory v nezamestnanosti, neskôr sociálnej dávky v prvom roku v priemere nahrádza u nás 32 % pôvodného príjmu nezamestnaného, v ostatných rokoch je to len okolo 3 %. Slovensko sa tak nachádza na chvoste rebríčka OECD krajín. Najlepšie sú na tom z tohto pohľadu Nóri, Belgičania, Rakúšania a Dáni s náhradou príjmu od 72 do 61 percent. Na opačnom konci sú Taliansko, Kórea a USA, ktoré nahrádzajú príjem nezamestnaným vo výške 37 až 28 percent ale len počas prvého roka nezamestnanost. V ďalších rokoch sa peňažné príjmy rovnajú nule, takýmto nezamestnaným skôr preplácajú výdavky na bývanie, platia zdravotné poistenie a podobne.

OECD zhodnotila ako najvýznamnejšie výzvy v oblasti sociálneho zabezpečenia:

* Zvyšovanie spôsobov vyplácania sociálnych dávok a náhrad, tak aby boli adresnejšie. „Zvyšovanie dostupnosti nevyhnutných zdrojov na živobytie by malo byť prvou prioritou, ak sa chceme vyhnúť zlyhaniam v sociálnych službách, oneskorenému vyplácaniu a zmenšovaniu oprávnených skupín v čase keď to bude najviac potrebné,“ konštatovala OECD.

* Dlhšie doby nezamestnanosti: v čase ekonomickej recesie rastie doba „pobytu“ v nezamestnanosti, čo znamená, že nezamestnaní čelia znižovaniu príjmov. To môže podľa OECD na jednej strane pôsobiť pozitívne v motivácii nezamestnaného hľadať si prácu, na druhej strane môžu byť takto potrestaní tí, ktorí si vhodné pracovné miesto jednoducho nemôžu nájsť. Podľa OEDC je preto dôležité odlíšiť jednotlivé skupiny nezamestnaných, napríklad sledovaním pomeru voľných pracovných miest v danom sektore na počet nezamestnaných.

* Zvyšovanie počtu „problematických“ nezamestnaných: Ide o ľudí, ktorí často menia prácu a v čase recesie, keď je krátkodobých pracovných ponúk ešte menej, nespĺňajú ani nárok na získanie podpory v nezamestnanosti a automaticky sa ocitajú v sociálnej sieti. Napriek snahe vlád riešiť tento problém „zvoľňovaním“ podmienok na nárok podpory v nezamestnanosti, OECD upozorňuje, že toto opatrenie už nepomôže tým, ktorí sú momentálne bez práce. Radikálne zmeny v podmienkach však OECD neodporúča, politiky trhu práce by sa mali skôr zamerať v čase ekonomického poklesu na mechanizmy sociálneho zabezpečenia, ktoré budú menej prepojené s pred­chádzajúcim zamestnaním.