Diskusia o otvorení trhu práce pre Bulharsko a Rumunsko

Predpokladaný vstup Bulharska a Rumunska do EÚ

Európska komisia vníma ekonomický vývoj Rumunska a Bulharska pomerne kladne a ak sa štatút trhovej ekonomiky štátov nezmení do 26. septembra 2006, bude Rumunsko a Bulharsko 1. 1. 2007 prijaté medzi nové členské krajiny EÚ. V prípade, že sa tak nestane, vstup týchto krajín sa odloží na rok 2008.

Problém otvárania trhu práce pre nové členské krajiny EÚ

V súčasnosti Európska komisia odštartovala rok mobility pracovných síl, svedčí o tom fakt, že k 1. máju 2006, nám a ostatným novým členským štátom Európskej únie, otvorili svoj pracovný trh, spolu 5 starých členských krajín EÚ. K Veľkej Británii, Írsku, Švédsku sa tak pripojili krajiny Španielsko, Portugalsko, Fínsko, Grécko a o čosi neskôr aj Taliansko. Úplne, prípadne čiastočne uzatvorený pracovný trh má pre nové členské krajiny EÚ 7 významných európskych krajín: Francúzsko, Belgicko, Holandsko, Dánsko, Nemecko, Rakúsko a Luxembursko. V budúcnosti, a to najneskôr do roku 2011, by sa mali odstrániť všetky uplatňované reštrikcie vo voľnom pohybe v rámci súčasnej EÚ25.

Tabuľka: Otvorenie alebo pred­pokladané budúce otvorenie trhu práce v krajinách EÚ

zdroj: http://www.euroinfo.gov.sk/index/go.php?id=973

Najdôležitejšou otázkou však zostáva, či otvoriť alebo neotvoriť svoje pracovné trhy pre Bulharsko a Rumunsko – ako najpravdepodobnejšie novovstupujúce krajiny do Európskej únie.

Ak by sme sa inšpirovali minulosťou, po vstupe 10 nových štátov do EÚ v roku 2004, nám otvorili svoj pracovný trh len 3 krajiny (Veľká Británia, Írsko a Švédsko) z 15-tich krajín EÚ. Podľa hospodárskych novín, je v týchto 3 krajinách vnímaný prílev pracovníkov ako úspech, ktorý napomôže k ekonomickému rastu krajiny.

Ostatné krajiny sa pravdepodobne obávali zaplavenia svojho pracovného trhu a rizika prílevu nízko kvalifikovanej, lacnej pracovnej sily z novopristupujúcich krajín (NM10). Preto tieto krajiny zvolili metódu postupného otvárania svojho trhu práce, podľa stanovených kritérií úniou.

Podľa Hospodárskych novín sa katastrofické scenáre o vysokej migrácii pracovníkov do starých členských štátov nevyplnili, tiež vyhlásili, že zamestnanci z nových členských krajín nepredstavujú hrozbu zaplavenia týchto pracovných trhov. Migrácia pracovníkov pred a po rozšírení zostala relatívne stabilná.

Bruselský týždenník European Voice vyhlásil (in HN), že Rumunsko a Bulharsko budú vo veľmi podobnej situácii, ako boli nové členské krajiny EÚ v prvých rokoch po vstupe do únie. Dá sa teda pred­pokladať, že staré členské krajiny únie zvolia podobný postup a svoje pracovné trhy nesprístupnia, avšak na nejaké definitívne stanovisko si ešte budeme musieť počkať.

Postoj Slovenskej republiky

Podobne je tomu aj na Slovensku, minulá vláda zastávala neoficiálne stanovisko, „že Slovenská republika by mala byť jednotná v názore. A to teda, ak žiadala uvoľnenie trhu práce zo strany EU15 pre nové členské štáty, tak by mala rovnako otvoriť trh práce pre ďalších nových členov, vrátane Rumunska a Bulharska" ako sa pre Inštitút zamestnanosti vyjadril pán P. Juhás, druhý tajomník pre zamestnanosť, sociálnu politiku a zdravotníctvo.

Avšak konečné rozhodnutie o tom, či otvoriť alebo uzavrieť pracovný trh na Slovensku pre Bulharsko a Rumunsko bude mať až nová súčasná vláda. Pre Hospodárske noviny sa vyjadril Pavol Paška (Smer-SD), súčasný pred­seda NR SR, ktorý vyhlásil, že v prípade, že 1. januára 2007 sa stanú Bulharsko a Rumunsko členskými krajinami, mali by sme uvažovať o ochrane slovenského pracovného trhu.

Porovnanie ekonomík

Pracovná sila v Rumunsku a Bulharsku je oveľa lacnejšia ako u nás, svedčí o tom evidovaná minimálna mzda. Zatiaľ čo v roku 2005 poľa Eurostatu malo Slovensko minimálnu mzdu 148 eur, Rumunsko malo 69 eur a Rumunsko len 61 eur.

Ďalším problémom by mohla byť vzdelanostná úroveň obyvateľstva Rumunska a Bulharska. Podľa rôznych názorov Rumunsko a ani Bulharsko nedisponujú prebytkami vysokokvalifikovaných odborníkov, ktorí by napomohli rastu ekonomiky v krajine.

Poslednými otázkami na zváženie zostávajú: jazyková adaptabilita Bulharska a Rumunska a geografická vzdialenosť týchto krajín k jednotlivým pracovným trhom EÚ25.

Podľa sčítania obyvateľstva v roku 2002 sa v Rumunsku k slovenskej národnosti prihlásilo vyše 17 tisíc osôb z celkového počtu 21 698 181 obyvateľov Rumunska. Tiež tu žije pomerne silná maďarská, ale aj česká menšina.

Zdroj: Eurostat za rok 2004, 2005,2006, SODB SR 2001,

Mobilita pracovného trhu, závisí od politickej a sociálno-ekonomickej situácie v každej členskej krajine EÚ, ale tiež od solidárnosti členských krajín vžiť sa do situácie nových členských krajín.

Prezentácia

• prezentácia z odborného seminára, ktorú vypracoval Inštitút zamestnanosti: Vstup B a R do EU (pdf) .pdf .sxi .ppt

Závery semináru

• výsledky, závery a odporúčania plynúce zo semináru