- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Nezamestnanosť bude stúpať aj podľa ÚPSVaR aj podľa OECD
Počet evidovaných nezamestnaných dosiahol v júni tohto roka podľa Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny (ÚPSVaR) 11,81 %, čo predstavuje 313 tisíc ľudí bez práce. Medziročne ide o nárast o 4,39 p.b. Ústredie ďalej predpokladá nárast nezamestnanosti až na 12,8 % ku koncu roka.
Nárast nezamestnanosti pritom predpokladá aj OECD. Vo svojej nedávnej správe zverejnili, že od decembra 2007 pribudlo v krajinách OECD 14,5 milióna nezamestnaných. Nárast by mal pokračovať do roku 2010, kedy by mala miera nezamestnanosti dosiahnuť vyše 10 % spolu vo všetkých členských krajinách.
Na Slovensku sa preto dá očakávať aj naďalej nepriaznivý vývoj, ďalší prílev nezamestnaných na úrady práce najmä z radov absolventov škôl, ľudí vracajúcich sa zo zahraničia, živnostníkov a prepustených z krachujúcich podnikov. Keďže Slovensko má dlhodobo najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti, očakáva sa, že rastúce čísla ľudí bez práce sa budú znižovať ťažko.
Dôraz treba opätovne klásť na aktívnu politiku trhu práce, v súčasnosti viac ako inokedy najmä na nástoje uplatniteľnosti absolventov na trhu práce. Ako konštatovalo OECD vo svojej správe o najčastejších otázkach o kríze a jej dopade na trh práce, viacero vlád členských krajín OECD siahlo po stimulačných balíčkoch pre oživenie ekonomiky, pričom mnoho z nich siahlo práve na posilnenie výdavkov na aktívnu politiku trhu práce. To je z pohľadu Inštitútu zamestnanosti najlepšia cesta k znižovaniu nezamestnanosti a zaraďovaniu uchádzačov o zamestnanie dlhodobo na trh práce.
Ako ukázala júnová štatistika ÚPSVaR najpočetnejšou skupinou, ktorá prišla na úrady práce sú absolventi vyšokých škôl, ďalší prítok absolventov sa očakáva v septembri, keď sa do evidencie zaradia aj stredoškoláci. Podľa OECD sú najviac ohrození stratou práce práve mladí ľudia, imigranti a starší ľudia. Napríklad v Španielsku sa nezamestnanosť mladých zvýšila o 14,4 p.b. na 35,7 % za prvý štvrťrok 2009. Podobne vo Francúzsku zaznamenali nárast o 5,2 p.b. na 22,7 %, v Taliansku o 5 p.b. na 26,3 %, a v USA a Veľkej Británii približne o 4 p.b. na 16,1 a 18 %. Takisto výrazne klesla podľa OECD zamestnanosť dočasných pracovníkov, ktorí boli podľa doterajších štatistík prepúšťaní ako prví.
OECD v čase krízy odporúča:
- podporovať dopyt po práci a snažiť sa zabraňovať ďalšiemu prepúšťaniu a krachovaniu firiem. Krátkodobé dotovanie pracovných miest, či dočasnú redukciu odvodov pre zachovanie užitočných pracovných miest, pokiaľ bude dobre nasmerovaná na pracovné miesta vo firmách s dlhodobým prepadom dopytu a pracovníkov, ktorí by mali problém nájsť si prácu po prepustení.
- zabezpečiť adekvátne sociálne zabezpečenie prepusteným a nízkopríjmovým rodinám. V krajinách, kde je podpora v nezamestnanosti krátka, bol už okruh prijímateľov rozšírený, aby sa zabránilo dlhodobej nezamestnanosti vedúcej do chudoby. Toto opatrenie však musí byť sprevádzané prísnejšou kontrolou, aby sa zabránilo zneužívaniu štedrejšej sociálnej pomoci.
- zabezpečiť adekvátnu sociálnu pomoc pre tých, čo stratili prácu a nemajú viac nárok na dávku v nezamestnanosti.
- rozšíriť programy aktívnej politiky trhu práce. Úrady práce by mali klásť dôraz na podporu zamestnanosti najrýchlejšie zamestnateľných UoZ. Väčšia váha by mala byť tiež kladená na preškoľovanie, zvlášť ak je priamo prepojené s potrebami trhu práce. Pre najťažšie zamestnateľných by mal práve verejný sektor vytvoriť pracovné miesta, ktoré by poskytli nezamestnanému možnosť získať do najviac pracovných skúseností.
Podobné správy
Miera nezamestnanosti – 3. kvartál 2024, Nezamestnanosť v apríli 2020, Regionálna nezamestnanosť, OECD: Nezamestnanosť vzrastie v krajinách OECD do roku 2010 na 10%, Miera nezamestnanosti osôb so základným vzdelaním – 3. kvartál 2024, Dlhodobá nezamestnanosť bude po kríze veľký problém, Ekonomický prehľad OECD 2007, Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín, Podpora nezamestnaných v čase krízy by mala byť iná, Miera nezamestnanosti podľa dĺžky evidencie NUTS2