- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Nezamestnanosť v EÚ dosahuje rekordy
Pre eurozónu je to najvyšia miera nezamestnanosti od júna 1999 a pre EÚ 27 od júna 2005. Eurostat odhaduje, že v júni bolo bez práce 21,526 milióna mužov a žien. V pozovnaní s minulým mesiacom vzrástol počet nezamestnaných o 246 tisíc a medziročne ide o prírastok až o 5,024 milióna ľudí.
V jednotlivých členských krajinách sa miery nezamestnanosti výrazne líšia. V Holandsku a Rakúsku bola miera nezamestnanosti najnižšia, 3,3 a 4,4 %. Naopak, najvyššiu nezamestnanosť zaznamenalo Španielsko (18,1 %), Lotyšsko (17,2 %) a Estónsko (17,0 %). Všetky tri pobaltské krajiny patrili k tým, kde medziročne narástla nezamestnanosť najviac. V Estónsku z 4,6 % na 17,7 %, v Lotyšsku z 6,4 % na 17,2 % a Litva z 5,1 % na 15,8 %.
Nezamestnanosť mužov vzrástla z 6,5 % na 9,0 %, u žien to bol nárast zo 7,4 % na 8,9 %.
Problémom v EÚ je aj výrazný rast nezamestnanosti mladých ľudí (pod 25 rokov), ktorá bola v eurozóne v júni na úrovni 19,5 % a v EÚ 27 19,6 %. V absolútnom vyjadrení je bez práce až 5 miliónov mladých ľudí. Miera nezamestnanosti mladých pritom rástla rýchlejšie ako celková miera nezamestnanosti v EÚ. Najväčšie problémy zamestnať sa majú mladí v Litve, Lotyšsku a Estónsku. Najmenej vzrástla nezamestnanosť mladých v Nemecku (o 0,3 p.b.) a Poľsku (o 0,4)
Na Slovensku bola v júni podľa Eurostatu miera nezamestnanosti na úrovni 11,7 %, čo je medziročný nárast o takmer dva percentuálne body. Napriek nepriaznivému vývoju v miere nezamestnanosti už nie je Slovensko rekordérom v EÚ a naša miera nezamestnanosti už nie je najvyššia. Nezamestnanosť na Slovensku je však vážny problém a v dôsledku hospodárskej krízy očakávame v nasledujcich mesiacoch jej ďalší nárast. Pre predchádzanie aj dlhodobej nezamestnanosti by mali byť nástroje politiky trhu práce nastavené pružnejšie a tak, aby nezamestnaným pomáhali okamžite po zaradení do evidencie na úradoch práce hľadať si zamestnanie, nie až po 6 mesiacoch, keď sú evidovaní ako znevýhodnení uchádzači.
Podobné správy
Miera nezamestnanosti – 3. kvartál 2024, Nezamestnanosť v apríli 2020, Regionálna nezamestnanosť, Miera nezamestnanosti osôb so základným vzdelaním – 3. kvartál 2024, Miera nezamestnanosti podľa dĺžky evidencie, Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín, Miera nezamestnanosti mladých – 3. kvartál 2024, Podiel nezamestnanosti mužov a žien – 3. kvartál 2024, Podpora nezamestnaných v čase krízy by mala byť iná, Miera nezamestnanosti podľa dĺžky evidencie NUTS2