- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
-
- Potvrdenie o zamestnaní
- Pracovný posudok
- Preplatenie nevyčerpanej dovolenky
- Výplata náhrady mzdy
- Odchodné
- Odstupné
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
- Zdravotne postihnutí
-
- Miesto pre každé dieťa
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Pripomienka k záruke pre mladých
Nezamestnanosť predstavuje na Slovensku dlhodobý problém. Prechod z nezamestnanosti do zamestnanosti je najťažší pre ľudí, ktorí v poslednom dlhšom období nemali riadnu prácu. Ide najmä o dlhodobo nezamestnaných a o absolventov stredných a vysokých škôl. Je preto potrebné realizovať aktívnu aj pasívnu politiku trhu práce tak, aby sa šance na nájdenie si riadneho pracovného miesta zvyšovali.
Nezamestnanosť mladých je jedným z problémov trhu práce Slovenska, ktorý si zaslúži dlhotrvajúce a dobré riešenia. Značnú časť mladých nezamestnaných tvoria absolventi stredných a vysokých škôl. Vysoké a stredné školy každoročne produkujú vysoký počet absolventov (okolo 60 tisíc, okolo 3 % pracujúcich v ekonomike), ktorí majú po skončení štúdia problém s hľadaním vhodného pracovného miesta. Jedným z dôvodov, prečo nemôžu čerství absolventi nájsť vhodné zamestnanie, je fakt, že zamestnávatelia od čerstvých absolventov požadujú prax, ktorú počas svojho štúdia nezískali. Zamestnávateľ preto vo väčšine prípadov uprednostní osoby, ktoré už danou praxou disponujú.
Záruky pre mladých sú iniciatívou Európskej komisie, ktorá je realizovaná Odporúčaním rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí. Odporúčanie zdôrazňuje, že pri navrhovaní takéhoto systému záruky pre mladých ľudí by členské štáty mali posúdiť všeobecné skutočnosti ako napríklad skutočnosť, že mladí ľudia nie sú homogénnou skupinou, ktorá žije v rovnakých sociálnych prostrediach, ako aj zásady obojstranného záväzku a potrebu riešiť riziko cyklov neaktivity.
Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny dalo do medzirezortného pripomienkového konania návrh zákona, ktorý zavádza príspevok na vytvorenie nového pracovného miesta určeného pre absolventa. Tento návrh má niekoľko nedostatkov, ktorým sa v návrhu Inštitútu zamestnanosti vyhýbame:
- prekérne formy práce sú neduhom zamestnávania mladých ľudí. Preto navrhujeme príspevok iba pre zamestnávanie na normálny pracovný úväzok na dobu neurčitú.
- príspevok navrhujeme obligatórny, určený pre každého zamestnávateľa, ktorý zamestná absolventa. Aj bez zmluvy s úradom práce.
- štát investoval do vzdelania (či už vysokoškolského alebo stredoškolského) niektorých absolventov. Je preto sociálne investovať do zamestnania človeka s nižším vzdelaním viac ako do človeka s vyšším vzdelaním.
- cieľom príspevku je vyrovnať znevýhodnenie absolventov voči ľuďom s praxou. Cieľom príspevku nie je vytváranie nových pracovných miest (kde sa ani nedá očakávať, že skutočne nové pracovné miesta budú zaplnené absolventmi), ktoré ekonomika nemá potenciál vytvoriť. Každoročne prichádza na trh práce 60 tisíc absolventov, čo je 3 % zamestnanosti SR.
V predkladanom návrhu sme pripravili dva nástroje:
- príspevok na zamestnanie absolventov,
- inkluzívne zamestnávanie.
Cieľom prvého nástroja je vyrovnanie šancí absolventov voči ľuďom, ktorí už dlhšie pracovali. Pravdepodobne bude využívaný najmä na zamestnávanie vyššie vzdelaných absolventov (stredná a vysoká škola).
Cieľom druhého nástroja, inkluzívneho zamestnávania, je vytvorenie rámca pre zamestnávanie dlhodobo nezamestnaných, z ktorých je nanešťastie výrazná časť mladých. Rámec umožní jednotné postupy pri zamestnávaní ľudí, ktorí sú dlhodobo bez práce, pri rôznorodých prácach.
Príspevok na zamestnanie absolventov
(1) Úrad poskytne príspevok na zamestnanie v prvom pravidelne platenom zamestnaní (ďalej len „príspevok“) zamestnávateľovi, ktorý prijme do riadneho pracovného pomeru na dobu neurčitú znevýhodneného uchádzača o zamestnanie podľa § 8 (1) písmeno a) vedeného v evidencii najmenej 2 mesiace (ďalej len „absolvent“).
(2) Príspevok sa zamestnávateľovi poskytuje za každý mesiac zamestnávania absolventa, najviac však 9 mesiacov. V prípade, že je absolvent zamestnaný u viacerých zamestnávateľov, príspevok sa poskytuje iba jednému.
(3) Výška mesačného príspevku je:
- a) 200 € pre absolventa s najvyšším dosiahnutým vzdelaním nižším ako úplným stredoškolským,
- b) 150 € pre absolventa s najvyšším dosiahnutým vzdelaním úplným stredoškolským,
- c) 100 € pre absolventa s najvyšším dosiahnutým vzdelaním vysokoškolským.
(4) V prípade, že absolvent u zamestnávateľa odpracuje v danom mesiaci menej ako pracovník s ustanoveným týždenným pracovným časom, výška príspevku sa pomerne kráti.
(5) Príspevok sa poskytuje na základe žiadosti zamestnávateľa. Žiadosť zamestnávateľ predkladá mesačne, do 15 dní od ukončenia kalendárneho mesiaca. Žiadosť obsahuje:
- a) identifikačné údaje zamestnávateľa,
- b) obdobie, na ktoré sa žiadosť vzťahuje,
- c) údaje o absolventoch, na ktorých zamestnávateľ žiada príspevok; údaje obsahujú: identifikačné údaje zamestnanca, najvyššie dosiahnuté vzdelanie zamestnanca, odpracovaný pracovný čas v danom mesiaci, výšku žiadaného príspevku vypočítaného v súlade s odsekmi (2), (3) a (4),
- d) celkovú výšku príspevku, o ktorú zamestnávateľ v danom období žiada.
(6) Úrad poskytne príspevok do 15 dní od prijatia úplnej žiadosti podľa odseku (5). Príspevok poskytuje zamestnávateľovi úrad, v ktorého územnom obvode zamestnávateľ sídli.
- § 50 – Príspevok na podporu zamestnávania znevýhodneného uchádzača o zamestnanie : do poslednej vety odseku (1) sa dopĺňa „§ 51a“
Poznámky k návrhu
- (1) definuje, kto môže poberať príspevok, v zmysle § 8 zákona o službách zamestnanosti a v zmysle zákonníka práce (zmluva na dobu neurčitú)
- v prípade prepúšťania absolventov po skončení príspevku, predpokladáme výraznú činnosť Národného inšpektorátu práce, aby kontroloval súlad výpovedí so zákonníkom práce.
- (2) definuje maximálnu dobu poskytovania príspevku (9 mesiacov).
- (3) výška príspevku je pri vyššom vzdelaní absolventa nižšia. Do vysokoškoláka už štát investoval vzdelanie „zadarmo".
- (4) rieši prípady čiastkových úväzkov, nástupu do práce v priebehu mesiaca a práceneschopnosť zamestnanca či prekážky na strane zamestnávateľa. V týchto prípadoch sa príspevok alikvótne kráti.
- (5) definuje rozsah žiadosti o príspevok, ktorý obsahuje hlavičku a tabuľku so zamestnancami, za ktorých príspevok žiada. Rovnako definuje lehotu na predkladanie žiadosti, ktorá je po výplatnom termíne.
- (6) definovanie lehôt na zaplatenie príspevku zo strany ÚPSVaR. Lehoty na opravy žiadosti a proces pri nich definuje správny poriadok.
- očakávame vydávanie „potvrdení o statuse absolventa“, s ktorým budú absolventi, uchádzači o zamestnanie chodiť na pracovné pohovory. Toto potvrdenie bude pre zamestnávateľa znamenať garanciu príspevku a pre absolventa umožní efektívnejšie hľadanie pracovného miesta.
Inkluzívny podnik
(1) Inkluzívny podnik na účely tohto zákona je právnická osoba alebo fyzická osoba, ktorá
- a) zamestnáva inkluzívnych zamestnancov, ktorí predstavujú najmenej 75 % z celkového počtu jeho zamestnancov,
- b) najmenej 80 % z finančných prostriedkov získaných z príjmu z predmetu činnosti, ktoré zostanú po úhrade všetkých výdavkov na predmet činnosti za príslušné zdaňovacie obdobie podľa daňového priznania, každoročne použije na vytváranie nových pracovných miest, na zlepšovanie pracovných podmienok, alebo na rozvoj komunity,
- c) podáva mesačné informácie a ročné správy,
- d) poskytuje podporu a pomoc inkluzívnym zamestnancom nájsť zamestnanie na otvorenom trhu práce,
- e) má mzdové náklady minimálne vo výške 70 % svojich nákladov,
- f) je zapísaná v registri inkluzívnych podnikov.
(2) Za inkluzívneho zamestnanca sa považuje taký zamestnanec, ktorý
- a) je zamestnanec inkuzívneho podniku na pracovnú zmluvu,
- b) pred nástupom do zamestnania bol znevýhodnený uchádzač o zamestnanie podľa § 8 c), alebo e) zákona,
- c) v pracovnej zmluve má zakotvené právo podať výpoveď v prípade nájdenia si pracovného miesta, ktoré nie je inkluzívnym zamestnaním s výpovednou dobou v dĺžke maximálne 1 týždeň,
- d) má pracovnú zmluvu uzavretú na dobu určitú maximálne na dva roky,
- e) jeho doterajšie zamestnanie v inkluzívnom podniku je menej ako dva roky.
(3) Fyzickej osobe môže byť priznané postavenie inkluzívneho podniku, ak je bezúhonná. U právnickej osoby musí podmienku bezúhonnosti spĺňať osoba, ktorá koná v mene právnickej osoby; bezúhonnosť na účely tohto zákona sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
(4) Postavenie inkluzívneho podniku prizná ústredie rozhodnutím na základe písomnej žiadosti právnickej osoby alebo fyzickej osoby, ak spĺňa podmienky ustanovené v odsekoch 1 a 3 do 7 dní od podania žiadosti.
(5) Ústredie prizná postavenie inkluzívneho podniku na dobu neurčitú. Na základe písomnej žiadosti inkluzívneho podniku alebo písomného návrhu úradu ústredie rozhodnutie o priznaní postavenia inkluzívneho podniku zmení, pozastaví alebo zruší, alebo vydá duplikát rozhodnutia. Duplikát vydá ústredie pri strate, odcudzení, znehodnotení rozhodnutia o priznaní postavenia inkluzívneho podniku alebo pri strate rozhodnutia o zmene, pozastavení alebo zrušení postavenia inkluzívneho podniku.
(6) Žiadosť o priznanie postavenia inkluzívneho podniku obsahuje
- a) názov, sídlo, identifikačné číslo právnickej osoby alebo meno, priezvisko, rodné číslo a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,
- b) dátum, ku ktorému právnická osoba alebo fyzická osoba žiada o priznanie postavenia inkluzívneho podniku,
- c) dokumenty a doklady preukazujúce plnenie podmienok podľa odsekov 1 a 3,
- d) internetovú adresu, kontaktný e-mail a telefón,
- e) meno a kontakt osoby oprávnenej konať pri uchádzaní sa o inkluzívne verejné obstarávania.
(7) Register inkluzívnych podnikov vedie ústredie. Zápis do registra inkluzívnych podnikov vykoná ústredie ku dňu uvedenému v žiadosti o priznanie postavenia inkluzívneho podniku. Ak rozhodnutie o priznaní postavenia inkluzívneho podniku je vydané neskôr, ako je deň uvedený v žiadosti o priznanie postavenia inkluzívneho podniku, ústredie vykoná zápis do registra inkluzívnych podnikov dňom uvedeným v rozhodnutí o priznaní postavenia inkluzívneho podniku. Register inkluzívnych podnikov ústredie zverejňuje na svojej internetovej stránke.
(8) Register inkluzívnych podnikov obsahuje
- a) názov, sídlo, identifikačné číslo a kontaktnú osobu právnickej osoby alebo meno a priezvisko a adresu trvalého pobytu fyzickej osoby,
- b) zmeny alebo zánik skutočností zapísaných v rozhodnutí o priznaní postavenia inkluzívneho podniku,
- c) správy a informácie podľa odseku 1) c),
- d) internetovú stránku, kontaktný e-mail a telefón inkluzívneho podniku.
(9) Inkluzívnemu podniku, ktorý najmenej 2 kalendárne mesiace neplní podmienky podľa tohto zákona, ústredie priznané postavenie inkluzívneho podniku zruší. Ak inkluzívny podnik má príjmy mesačne nižšie ako 1000 €, podmienka podľa odseku 1) a) sa považuje za splnenú.
(10) Inkluzívny podnik je povinný
- a) plniť povinnosti zamestnávateľa podľa osobitého predpisu,
- b) plniť povinnosti podľa 1),
- c) zasielať úradu kópiu výkazu do sociálnej poisťovne s vyznačenými inkluzívnymi zamestnancami,
- d) oznamovať ústrediu všetky zmeny údajov uvedených v rozhodnutí o priznaní postavenia inkluzívneho podniku,
- e) nemať nedoplatky voči daňovému úradu, sociálnej poisťovni a zdravotným poisťovniam.
(11) Ak inkluzívny zamestnanec získa miesto na otvorenom trhu práce, inkluzívny podnik, ktorý ho ako posledný zamestnával, má nárok na príspevok. Príspevok podľa predchádzajúcej vety je vo výške 30 % hrubej mzdy konkrétneho zamestnanca v danom mesiaci. Príspevok sa poskytuje počas prvých 6 mesiacov od skončenia pracovného pomeru v inkluzívnom podniku. Príspevok poskytne úrad podľa sídla inkluzívneho podniku na základe jeho žiadosti do 10 dní.
Inkluzívne verejné obstarávanie
Za § 4 sa vkladá nový odsek (6), ktorý znie:
(6) Inkluzívna zákazka je zákazka v zmysle § 103b bez ohľadu na hodnotu zákazky.
Za § 103 sa vkladá nový § 103b, ktorý vrátanie nadpisu znie:
Inkluzívne verejné obstarávanie
(1) Inkluzívna zákazka je zákazka, ktorá je predmetom inkluzívneho verejného obstarávania.
(2) Právo účasti na inkluzívnom verejnom obstarávaní majú len záujemcovia, ktorí majú štatút inkluzívneho podniku. Ďalšie podmienky účasti záujemcov v inkluzívnej zákazke nie sú povolené.
(3) Inkluzívna zákazka je popísaná tak, aby bola rozdelená na etapy. Očakávaná dĺžka trvania jednotlivej etapy je maximálne 1 mesiac. Obstarávateľ prepláca faktúry s 1 týždňovou dobou splatnosti, ktoré úspešný uchádzač predkladá po ukončení etapy. Neúspešné ukončenie etapy môže byť dôvodom na ukončenie zmluvného vzťahu.
(4) Predpokladaná hodnota inkluzívnej zákazky je maximálne 14 000 eur bez DPH a maximálne 7 000 eur bez DPH na mesiac trvania zákazky s maximálnou dobou zákazky 3 mesiace.
(5) Obstarávateľ zverejní oznámenie o inkluzívnom verejnom obstarávaní zaslaním do elektronického vestníka inkluzívneho verejného obstarávania.
(6) Lehota na predkladanie ponúk je minimálne 14 a maximálne 31 dní odo dňa oznámenia o vyhlásení verejného obstarávania. V prípade živelnej katastrofy môže byť lehota 1 deň.
(7) Záujemca predloží ponuku zadaním do elektronického vestníka inkluzívneho verejného obstarávania. Ponuku rozdelí na jednotlivé etapy.
(8) Kritériom na výber účastníka je najnižšia cena. Ak záujemca s najnižšou ponukou odstúpi, obstarávateľ môže podpísať zmluvu s druhou najnižšou ponukou.
(9) V prípade, že záujemca stratil počas realizácie zákazky štatút inkluzívneho podniku, zmluvný vzťah automaticky zaniká. Bývalý inkluzívny podnik má nárok na preplatenie faktúr len za tie etapy, ktoré celé ukončil ako inkluzívny podnik.
Sekundárne inkluzívne verejné obstarávanie:
Verejný obstarávateľ môže dať do verejného obstarávania podmienku minimálneho podielu objemu zákazky, ktorú musí záujemca realizovať formou subdodávok od inkluzívnych podnikov.
Verejný obstarávateľ môže použiť podiel objemu zákaziek realizovaných formou subdodávok od inkluzívnych podnikov ako jedno z kritérií výberu.
Poznámky k návrhu
Všetka argumentácia ohľadom zavedenia inkluzívnych podnikov je popísaná v publikácii Publikácia inkluzívne zamestnávanie a v časti stránky Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky.
Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky
Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Inkluzívne podniky sú druh integračných sociálnych podnikov, zameraný na pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných.. . .
Školstvo a trh práce
Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .
Projekt Verejné politiky zamestnanosti
Inštitút zamestnanosti realizuje projekt Verejné politiky zamestnanosti cez Program podpory mimovládnych organizácií v rámci Finančného mechanizmu Európskeho hospodárskeho priestoru. Projekt je podporený Islandom, Lichtenštajnskom a Nórskom prostredníctvom Programu Aktívne občianstvo a inklúzia, ktorý realizuje Nadácia Ekopolis v spolupráci s Nadáciou pre deti Slovenska a SOCIA – nadácia pre sociálne zmeny. Prinášame Vám podrobnosti o realizovanom projekte.. . .
Podobné správy
Hromadná pripomienka k zákonu o službách zamestnanosti, Pripomienky k zákonu o verejnom obstarávaní, august 2017, Pripomienky k zákonu o službách zamestnanosti: zavedenie inkluzívneho podniku a zlepšenie absolventskej praxe, Miesto pre každé dieťa, Návrh zavedenia inkluzívneho trhu do Zákona o podpore najmenej rozvinutých okresov .pdf .odt .doc, Návrh inkluzívneho príspevku hladovým dolinám, Pripomienky k zákonu o sociálnej ekonomike, Miesto pre každé dieťa, november 2016, Otvorený list s návrhmi legislatívnych zmien .pdf .odt .doc, Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania