www.iz.sk : Projekty : Inkluzívny trh : Pripomienky k zákonu o službách zamestnanosti: zavedenie inkluzívneho podniku a zlepšenie absolventskej praxe :

Pripomienky k zákonu o službách zamestnanosti: zavedenie inkluzívneho podniku a zlepšenie absolventskej praxe

Inštitút zamestnanosti podal v rámci medzirezortného pripomienkového konania pripomienky k zákonu o službách zamestnanosti: zavedenie inkluzívneho podniku a zlepšenie absolventskej praxe. Veríme, že zavedenie inkluzínveho trhu pomôže vytvoriť desaťtisíce pracovných miest a zlepšenie absolventskej praxe umožní reálne zapojenie absolventov na trh práce.

Pripomienky

plné znenie pripomienky k zákonu 5/2004 .pdf .odt .doc
pripomienka na portáli právnych predpisov

Inkluzívny trh

Na Slovensku je obrovská skupina dlhodobo nezamestnaných, každý ôsmy ekonomicky aktívny už dlhodobo nepracuje. V tomto ukazovateli sme suverénne najhorší v Európe. Väčšina z týchto dlhodobo nezamestnaných sú nízkovzdelaní na vidieku.

Súčasné nastavenie vytvárania nových pracovných miest je veľmi zlé a neosvedčilo sa. Pri návrhu inkluzívneho trhu, ktorý sme pripravovali niekoľko rokov, sme vychádzali zo situácie na Slovensku, skúseností zo zahraničia, ako i dobrých aj zlých výsledkov jednotlivých opatrení a nástrojov.

Nastavenie cez inkluzívne podniky a inkluzívne verejné obstarávanie umožní použiť odskúšané prostriedky: dodávateľsko-odberateľské zmluvy, verejné obstarávanie, zákonník práce, dane a odvody. Takisto kontrolné mechanizmy sú odskúšané: inšpektorát práce, daňové úrady, Sociálna poisťovňa, UPSVaR, a najmä odberatelia kontrolujúci, či boli práce vykonané.

Vplyv na verejné financie: pri nastavení na 50 000 pracovných miest je požadovaný cashflow na úrovni 700 mil €, čo predstavuje približne 2 % verejného rozpočtu. Hneď v prvom roku sa však 70 % vráti do verejného rozpočtu vo forme daní, odvodov a ušetrených dávok. V desiatom roku budú priame prínosy už vo výške 106 % nákladov. Teda v prvom roku sú reálne náklady vo výške 210 mil €, avšak za tieto prostriedky sa zlepší prostredie, čo nie je kvantifikované.
Vplyv na zamestnanosť: pri nastavení 50 000 inkluzívnych zamestnancov z 300-tisícovej cieľovej skupiny predpokladáme v horizonte 10 rokov zvýšenie miery zamestnanosti o 3,7 percentuálne body, zníženie miery nezamestnanosti o 5 p.b. Toto je pri realistickom predpoklade umiestnení na otvorenom trhu práce 10 – 20 % z inkluzívnych zamestnancov.
Vplyv na životné prostredie: predpokladáme, že veľká časť projektov bude spojená so životným prostredím (upratovanie lesov a turistických chodníkov, protipovodňová ochrana, čistenie, …), čím sa životné prostredie jednoznačne zlepší. Takisto priamym zainteresovaním cieľovej skupiny na čistení sa zlepší povedomie o potrebe ochrany životného prostredia.

Absolventská prax

V zmysle zosúladenia so zákonníkom práce je potrebné podporovať najmä štandardné pracovnoprávne vzťahy a pracovnoprávnu istotu pracovníkov.

Jedným z najväčších nedostatkov absolventskej praxe je, že sa pri ich výkone nedostatočne, resp. vôbec nekontrolujú výstupy. Jediná kontrola sa uskutočňuje prostredníctvom prezenčných listín alebo zmlúv. To, či dotyčné osoby v rámci absolventskej praxe niečo reálne vykonávajú, je už len vďaka samotnému nastaveniu systému otázne: zamestnávatelia nemajú žiadnu motiváciu reálne vykonávať práce, pri iba formálnom vykonávaní nič nestratia.

Zo strany zamestnávateľa neexistuje legálna možnosť zvýšiť odmenu absolventovi, ak svoju prácu vykonáva veľmi dobre.

V neposlednom rade súčasné nastavenie absolventskej praxe kladie administratívne prekážky na zachovanie si absolventa. Skôr by mali byť kladené prekážky na prepustenie zamestnanca.

Vzhľadom na uvedené navrhujeme nahradiť súčasný systém absolventskej praxe systémom krátkodobého dotovania pracovných miest, ktoré boli uzatvorené na dobu neurčitú. Počas skúšobnej doby si zamestnávateľ môže nového zamestnanca dostatočne odskúšať. Počas prvých šiestich mesiacov dostane dotáciu na kompenzáciu časti mzdových nákladov spôsobených nižšou produktivitou práce alebo výpadkami práce spôsobenými školeniami. Keďže dotácia nepokrýva všetky priame náklady zamestnávateľa, bude sa musieť finančne zúčastniť na praxi, čo zvýši jeho angažovanosť. Zmluva na dobu neurčitú zabezpečí zachovanie pracovného miesta aj po skončení dotácie, administratívne prekážky sú kladené na prepustenie zamestnanca, nie na jeho udržanie. Prepustenie zamestnanca by sa muselo vykonať v súlade so zákonníkom práce.

Vplyv na verejné financie: vzhľadom na štandardný pracovný pomer, z ktorého sa platia odvody a dane, bude pri výške dotácie maximálne vo výške odvodov vplyv na verejné financie pozitívny.
Vplyv na zamestnanosť: vzhľadom na administratívne opatrenia sa nezamestnanosť zníži. Vzhľadom na lepšie nastavenie sa zvýši aj udržateľnosť pracovníkov v týchto pracovných miestach.

Iné pripomienky

Služby zamestnanosti by si zaslúžili aj iné zmeny, za účelom zvýšenia efektivity aktívnej politiky trhu práce. Tieto sú napríklad:

sfunkčnenie individuálneho akčného plánu
celkové prehodnotenie nadväznosti nástrojov APTP
správanie k nezamestnaným tesne pred nástupom do zamestnania
práca s čerstvo nezamestnanými
sfunkčnenie poistenia v nezamestnanosti
lepšie prepojenie so systémom dávok v hmotnej núdzi
sfunkčnenie osobného bankrotu

Vzhľadom na obsiahlosť problematiky sme tieto pripomienky nepredkladali. Mali by však byť súčasťou väčšej novely zákonov.

https://www.iz.sk/sk/stanoviska/pripomienky-k-zakonu-5-okt-2012

Podané pripomienky

Pripomienky do legislatívneho procesu, ktoré sme podali.. . .

Inkluzívne zamestnávanie - implementácia sociálnej ekonomiky

Inkluzívne zamestnávanie je implementácia sociálnej ekonomiky, ktorá zabezpečuje dlhodobé financovanie integrácie ľudí dlhodobo bez práce cez integračnú sumu ako sociálnych aspektov verejného obstarávania. Inkluzívne podniky sú druh integračných sociálnych podnikov, zameraný na pracovnú integráciu dlhodobo nezamestnaných.. . .

Školstvo a trh práce

Slovensko dlhodobo trpí slabým prepojením trhu práce a školstva, čo má za dôsledok vysokú nezamestnanosť absolventov a mladých ľudí. Až dve tretiny absolventov končia humanitne zamerané odbory (ekonómia, právo či sociálna práca), pričom na trhu práce sa v súčasnosti uplatnia najmä absolventi technického zamerania (programátori, elektrotechnici), ktorých je nedostatok. Ide o zlú komunikáciu medzi školstvom a trhom práce.. . .