- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Návrhy a odporúčania pre zefektívnenie politiky trhu práce v čase krízy
Podľa vládneho vyhodnotenia protikrízových opatrení pre oblasť trhu práce a podpory zamestnosti sa nie všetky nové paragrafy v praxi osvedčili. Príkladom za všetky môže byť príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť v oblasti spracovania poľnohospodárskych výrobkov a obchodovania s nimi, ktorý od marca do júna 2009 nevyužil nikto.
Za toto obdobie však zároveň stúpla miera nezamestnanosti z 9,03 % v januári na 11,81 % v júni. Aktívna politika trhu práce (APTP) si preto vyžaduje opatrenia, ktoré pomôžu nie len dlhodobo nezamestnaným, ale aj tým, ktorí prišli na úrady práce v posledných mesiacoch. Inštitút zamestnanosti preto pripravil viacero návrhov a odporúčaní, ktorými sa dá zefektívniť politika trhu práce na Slovensku v čase krízy.
V opatreniach navrhnutých vládou vo februári navyše chýba pokrytie niektorých skupín na trhu práce. Ide napríklad o ľudí, ktorí sa vrátili zo zahraničia. Tí patria ku skupinám, ktoré spolu s hromadne prepustenými najviac zvýšili štatistiky nezamestnanosti. Ide buď o jazykovo dobre vybavených ľudí, prípadne o nižšie kvalifikovaných ľudí ochotných a schopných pracovať. V neposlednom rade, mnoho z nich môže mať záujem podnikať.
Je preto dôležité napríklad hľadať spôsoby, ako formalizovať neformálne znalosti týchto ľudí nadobudnuté v zahraničí. Podobný systém uznávania kvalifikácií je potrebný aj pre zamestnancov na Slovensku.
Navrhované opatrenia a odporúčania Inštitútu zamestnanosti sa týkajú efektívnejšej podpory SZČO, podpory spomínaných ľudí prichádzajúcich zo zahraničia, podpory vzdelávania nezamestnaných a podpory migrácie.
Financovanie aktívnej politiky trhu práce sa v súčasnosti deje najmä cez Európsky sociálny fond (ESF), v ktorom je na toto programovacie obdobie vyčlenených 881 801 578 eur, práve na podporu uchádzačov a záujemcov o zamestnanie, SZČO, zdravotne postihnutých, študentov a absolventov. Podľa dostupných informácií sa zatiaľ z tohto objemu vyčerpalo v novom programovacom období (2007-2013) 0,68 % od roku 2007, teda za 2,5 roka zo siedmich.
Podpora nezamestnaných, ktorí sa vrátili zo zahraničia
V dôsledku krízy sa zo zahraničia vrátila veľká časť Slovákov, ktorí sa ihneď po príchode ocitli na úradoch práce. Ide o ľudí, ktorí majú pracovné návyky, sú schopní mobility, sú viac či menej jazykovo vybavení a pravdepodobne disponujú aj našetrenými finančnými prostriedkami.
Problémom je, že väčšina nástrojov APTP je zameraných na znevýhodnených UoZ, prípadne obmedzujú nárok na určitý príspevok minimálnou dĺžkou evidencie, najčastejšie 3 mesiace.
Odporúčania IZ:
- zabezpečiť záujemcom skúšky na jazykové certifikáty (spolufinancovanie so záujemcom), bez „povinnej čakacej lehoty“ 3 mesiace
- po zdokladovaní, že aspoň 12 mesiacov vykonával kvalifikovanú prácu, vystaviť relevantné potvrdenie o kvalifikácii platné pre slovenský trh práce prioritne
- podporovať podnikateľské aktivity týchto ľudí, vrátane poskytnutia kurzov podnikania a účtovníctva
Podpora SZČO
Novelou zákona č. 5/2004 o službách zamestnanosti vstúpili v marci do platnosti dve nové opatrenia na podporu živnostníkov, čo rozšírilo počet paragrafov upravujúcich podporu podnikania SZČO na 4. Ako sa však ukázalo, nové opatrenia nenašli využitie v praxi. Problémom je okrem iného nastavenie výšky príspevku ktorý je neporovnateľne nižší ako príspevok na začatie podnikateľskej činnosti, ktorý od začiatku roka využilo 5 tisíc ľudí.
Odporúčanie IZ:
- príspevky je potrebné nastaviť komplexne, teda tak, že v čase krízy budú mať aj už fungujúci živnostníci nárok na spomínaný príspevok na prevádzkovanie živnosti bez ohľadu na to či dostali príspevok na začatie podnikania
Vzdelávanie
Už pred výrazným nárastom nezamestnaných v evidencii úradov práce bolo najväčším problémom efektívna rekvalifikácia a vzdelávanie nezamestnaných. V druhom štvrťroku sa vzdelávania a prípravy pre trh práce zúčastnilo len 29 UoZ, čo je alarmujúco nízke číslo. V prvom štvrťroku to bolo 4576 ľudí (čo je tiež iba 1,5 % UoZ). Vzdelávanie a príprava pre trh práce sú pritom nástroje, ktoré sú najčastejšie podporované z Eurofondov. Problémom však je, že od začiatku nového programovacieho obdobia 2007-2013 sa vyčerpalo len 0,68 % za 2,5 roka zo siedmich. Je preto veľký predpoklad, že Slovensko nevyčerpá eurofondy v sume, ktorá je k dispozícii, čo môže mať aj pre trh práce v budúcnosti fatálne následky.
Odporúčania IZ:
- vzdelávanie naviazať na konkrétnu pracovnú činnosť pre konkrétneho zamestnávateľa – napríklad sociálny podnik
- výber vhodných rekvalifikačných kurzov pomocou expertného systému
- vytvoriť systém uznávania kvalifikácií pre ľudí aspoň s ročnou praxou v niektorom nízko kvalifikovanom zaradení (murári, remeselníci, potravinárska výroba atď.)
Mobilita pracovnej sily
Napriek snahe vlády podporiť mobilitu pracovnej sily, dochádza na Slovensku do iného regiónu len 4,7 % pracujúcich. V zákone je mobilita podporená troma opatreniami a to príspevkom na presťahovanie za prácou, príspevkom na dochádzanie za prácou a príspevkom na dopravu zamestnancov. Za efektívnu možno považovať podporu dochádzania za prácou, kde bolo podporených od začiatku roka 5687 občanov. Istú zmenu priniesla aj zmena podmienok získania príspevku na sťahovanie za prácou, kde bolo za prvý polrok 2009 podporených 21 UoZ, ktorí zmenili svoje trvalé bydlisko kvôli práci. Napriek tomu, je tento príspevok stále málo efektívny a aj málo využívaný.
Odporúčania IZ:
- ríspevok na presťahovanie naviazať na doklad o pracovnej zmluve na dobu neurčitú a nie na zmenu trvalého bydliska, tak ako je to v súčasnosti
- možnosť čerpania príspevku aj pre celú rodinu v prípade, ak sa obidvaja manželia zamestnajú
- príspevok by mal byť paušálny a nemal by byť formou refundácie nákladov na fyzické premiestnenie vecí a vymaľovanie ako je to v súčasnosti.
Podobné správy
Hromadná pripomienka k zákonu o službách zamestnanosti, Hospodárska a sociálna rada prerokovala zákon o službách zamestnanosti, Presťahovanie za prácou, Pripomienky k aktivačným prácam, 2007, Pripomienky k individuálnemu akčnému plánu, Navrhované zmeny v zákone č. 5 o zamestnanosti, §53a Príspevok na podporu mobility za prácou, §49 Príspevok na samostatnú zárobkovú činnosť, Pripomienky k presťahovaniu za prácou návrh Inštitútu zamestnanosti, Pripomienky Inštitútu zamestnanosti k návrhu zákona č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti