V dôsledku krízy klesá počet odpracovaných hodín

V dôsledku krízy klesá v celej EÚ zamestnanosť a aj počet odpracovaných hodín, naopak stúpa počet ľudí, ktorí pracujú na polovičný úväzok. Slovensko patrí ku krajinám, kde poklesol priemerný počet odpracovaných hodín týždenne najviac a zároveň u nás vzrástol počet pracujúcich na polovičný úväzok. Informoval o tom Eurostat.

Zamestnanosť začala klesať v eurozóne, ako aj v celej EÚ v druhom štvrťroku 2008 ako dôsledok hospodárskej krízy. V druhom štvrťroku 2009 medzikvartálne klesla o 1,8 % na 145,5 miliónov pracujúcich. Ako ďalej vo svojej správe konštatoval Eurostat, pokles zamestnanosti bol za toto obdobie menší ako pokles v ekonomickej aktivite, keď HDP poklesol o 4,8 %.

Vplyvom krízy sa tiež znížil počet hodín, ktoré odpracovali zamestnanci. Týždenne je to v priemere v celej EÚ o 0,8 hodiny menej pri plných úväzkoch, z 40,8 hodiny na 40 hodín týždenne. Pokles priemernej odpracovanej doby bol tak zaznamenaný v 24 z 27 štátov. Najviac klesol počet odpracovaných hodín v Estónsku ( o 1,5 hodiny týždenne), v Rakúsku, na Slovensku a vo Fínsku (o 1,4 hodiny), v Nemecku a vo Švédksu (o 1,3 hodiny), v Dánsku (o 1,2 hodiny) a v Slovinsku (o 1,1 hodiny) Jedným z dôvodov poklesu priemerného počtu odpracovaných hodín môže byť aj fakt, že mnoho zamestnancov pracuje na skrátený úväzok, a tiež sa zvyšuje počet zamestnaných na polovičný pracovný čas.

Podiel pracujúcich na polovičný úväzok vzrástol z 18,3 % na 18,8 %. Najväčší nárast v počte pracujúcich na polovičný úväzok bol v Estónsku, Írsku a v Litve. V Estónsku tak pracuje na polovičný úväzok 11,7 % ľudí (nárast o 5,4 %), v Írsku 20,8 % (nárast o 2,3 %) v Litve 8,6 % (nárast o 2,1 %). Aj na Slovensku v dôslesku krízy výrazne vzrástol podiel pracujúcich na polovičný úväzok a to z 1,8 % na 4 %.

Analýza vplyvu krízy na zamestnanosť podľa Eurostatu tiež ukázala, že viac postihnutými sú zamestnanci s nižším vzdelaním. Zamestnanosť v EÚ napriek celkovému poklesu rástla naopak medzi vysoko kvalifikovanými osobami. Problémy na trhu práce tak mali najmä stredne a nízkokvalifikovaní. Zamestnanosť nízkokvalifikovaných sa tak v EÚ znížila o 4,9 %, a stredne kvalifikovaných o 2,6 %. Oproti tomu zamestnanosť vysokokvalifikovaných vzrástla o 3 %. Na Slovensku poklesla zamestnanosť ľudí s nízkym vzdelaním o 14,4 % a stredným o 2 % a vzrástla o 6,5 % medzi vysokokvalifikovanými.

Ako vidieť, kríza má na slovenský trh práce podobný dopad ako v celej EÚ. Z uvedených čísel je alarmujúci najmä pokles zamestnanosti nízkokvalifikovaných pracovných síl u nás, ktoré sa tak stávajú neaktívnymi na trhu práce a strácajú pracovné návyky. Z pohľadu trhu práce je pre Slovensko zaujímavý aj fakt, že počet ľudí pracujúcich na polovičný úväzok vzrástol o takmer 2 p.b. Napriek tomu, že ide zo strany zamest­návateľov skôr o núdzové riešenie pri znižovaní nákladov, v budúcnosti môže pomôcť k zvyšovaniu flexibility na trhu práce, keďže doteraz patrili Slováci k tým pracujúcim, ktorí polovičný úväzok využívali minimálne.