- O nás»
-
- Učebnica mzdovej kalkulačky
- O mzdovej kalkulačke
- Zmeny v roku 2025
- Zmeny v roku 2024
- O koľko stúpne čistý príjem, ak stúpne hrubá mzda o 1 €?
- Nevýhody práce na čierno
- Exekučná kalkulačka
- Študovať sa oplatí
- Často kladené otázky
- Minimálna mzda
-
- 30 grafov o starnutí pacientov, lekárov a sestier
- Zubári
- Sestry
- Farmácia
- Reforma dôchodkového systému
- Dôchodková kalkulačka
- Lekári
- Strieborná ekonomika
-
-
- Nová metodika miery nezamestnanosti
- Regionálne rozdiely vo V4
- Regionálne rozdiely v DHN
- Regionálne rozdiely v nezamestnanosti
- Vývoj NRO12
- Podrobné štatistiky NRO
- Štatistiky najmenej rozvinutých okresov
- Regionálne rozdiely v štruktúre nezamestnaných
-
- Priemerná mzda
- Dávky v hmotnej núdzi
- Výška stravného
- Číselník okresov Slovenska
- Inflácia
- Životné minimum
- Nezamestnanosť Česka a Slovenska
- Číselník NACE
-
- Porovnanie dôb dožitia
- Rodové rozdiely
- Nezamestnanosť mladých a NEET
- Minimálna mzda v EÚ
- Porovnanie nezamestnanosti vekových skupín
- Podiel miezd na HDP
- Dlhodobá nezamestnanosť
- Miera nezamestnanosti
- Miera zamestnanosti
- Percento zamestnancov zväčša pracujúcich v noci
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nevzdelávajú
-
- Bratislava a jej spádové okresy
- Kopanice
- Podunajsko
- dolné Považie
- stredné Považie
- horná Nitra
- Dolná Nitra
- Banské mestá
- Kysuce a Orava
- Horné Považie - Liptov
- Spišské mestá
- Horehronie
- Juhoslovenská kotlina
- Košická kotlina - Torysa
- Horný Zemplín
- Dolný Zemplín
- Regióny EÚ
- Kraje Slovenska
- Nezamestnanosť v regiónoch
- Dataset okresných údajov
-
-
- Projekty a aktivity
- Zvýšenie mzdy
-
- Požiadavky na inkluzívne zamestnávanie
- Integračná suma
- Konferencia: Ako dostať na trh práce dlhodobo nezamestnaných
- Zdroje financovania
- Publikácia inkluzívne zamestnávanie
- Kontrolné mechanizmy
- Správy
- Inkluzívni zamestnanci
- Inkluzívne verejné obstarávanie
- Úspory
- Otázky a odpovede
- Komunitné služby
-
- Minimálne mzdové nároky
- Pracovná cesta
- Sporenie na dôchodok
- Príplatky za sobotu, nedeľu alebo noc
- Sociálne benefity
- Odmeňovanie
- Výplata mzdy
- Nároky plynúce zo skončenia pracovného pomeru
- Zodpovednosť za škodu
- Pracovný čas a prestávky v práci
- Dovolenka
- Zákon o službách zamestnanosti
- Projekt SKRS
-
- Sabatikal
- Štatistiky poberateľov dávok
- Úloha sociálneho pracovníka
- Administratívna nenáročnosť
- Riešenie špecifických prípadov
- Zrušenie priestupkovej imunity
- Krátka reakčná doba
- Úvery iba cez účet
- Maximálna ročná percentná miera nákladov
- Osobný bankrot
- Poradenstvo s oddlžovaním
- Obmedzenie dlhodobých a väčších záväzkov
- Zodpovedné narábanie s majetkom
- Jednoduchšie verejné povinnosti
- Bankový účet pre každého
- Osobitný príjemca ako štandard
- Oplatí sa študovať
- Rovnosť príjmov pred zákonom
- Motivačné poistenie v nezamestnanosti
- Pracovať sa oplatí
- Služba namiesto peňazí
- Poberatelia dávok k zamestnaným
- Inkaso
-
- Vzdelávanie nezamestnaných
- Nezamestnaní mladí, ktorí sa nezvdelávajú
- Návrh financovania školstva
- Riešenia nezamestnanosti absolventov
- Zdravotne postihnutí
- Knižnica
-
- Všetky správy
- Mzdová kalkulačka je doplnená o daň z finančných transakcií
- Inklúzia Rómov v rámci zelenej ekonomiky na Slovensku
- Návrhy legislatívnych zmien na sfunkčnenie sociálnych aspektov verejného obstarávania
- Mzdová kalkulačka je doplnená o zohľadňovanie exekúcií
- Podpora mobility zo strany zamestnávateľov
- Tlačová konferencia k problematike inkasa
- Aktivačné práce
- Kontakt
Aktívna politika trhu práce by mala byť v čase krízy prioritou
Štátna aktívna politika trhu práce je jedinou reálnou možnosťou zníženia vplyvov krízy na zamestnanosť. Opatrenia na zmierňovanie dopadov krízy na trhu práce tak, ako ich dnes schválila vláda, však nemusia znamenať zabránenie napríklad výraznejšieho prepúšťania zamestnancov. Problém zároveň stále zostávajú nástroje aktívnej politiky trhu práce a ich efektívnejšie využívanie.
V balíčku opatrení na zmiernenie dopadov ekonomickej krízy sa dnes vláda rozhodla pre využívanie najefektívnejších nástrojov aktívnej politiky trhu práce ako aj zvyšovať zamestnaneckú prémiu pre nízkopríjmové skupiny. „Samozrejme, zvyšovanie efektívnosti nástrojov aktívnej politiky trhu práce je v podmienkach Slovenska nevyhnutný krok a v čase prichádzajúcej finančnej krízy o to potrebnejší, bez navyšovania finančných prostriedkov to však nebude možné,“ upozornil Michal Páleník z Inštitútu zamestnanosti.
Súčasné výdavky na APTP sú nedostatočné, čo dokazujú aj štatistiky Európskeho štatistického úradu Eurostatu. Podľa nich Slovensko vynakladá celkovo na politiku trhu práce len 0,65 % HDP, pričom len niečo vyše 20 % z tohto balíka ide na konkrétne opatrenia na podporu zamestnávania nezamestnaných, zvyšok tvoria podpory v nezamestnanosti a výdavky na chod úradov práce. Výdavky na politiku trhu práce sa majú podľa návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok ešte znížiť a väčšina bude financovaná len zo zdrojov Európskej únie.
Pri takomto nízkom objeme výdavkov má Slovensko zároveň najvyššiu mieru dlhodobej nezamestnanosti a druhú najvyššiu celkovú mieru nezamestnanosti spomedzi všetkých 27 krajín EÚ. Je to paradoxná situácia, ktorá vytvára tlak najmä na zvyšovanie výdavkov na neefektívnu podporu nezamestnaných v podobe dávok namiesto ich motivovania umiestňovať sa na trhu práce.
„Politika trhu práce by mala viac odrážať potreby zamestnancov a zamestnávateľov,“ dodal Michal Páleník. Dlhodobá nezamestnanosť podľa neho napriek svojmu rozsahu si vyžaduje individualizovaný prístup, ku ktorému by sa mala prikloniť aj politika trhu práce na Slovensku.
Podobné správy
Tlačová správa: Konferencia Dlhodobá nezamestnanosť v rukách VÚC, Pracovné miesta vzniknuté a zaniknuté v kontexte krízy, Kríza a problémy zamestnanosti, Tlačová konferencia Inštitútu zamestnanosti o návrhoch na riešenie nezamestnanosti, Nezamestnanosť v EÚ stále rastie, Podpora nezamestnaných v čase krízy by mala byť iná, Rizikom chudoby sú na Slovensku najviac ohrození nezamestnaní a viac ženy ako muži, Naše blogy, Pozvánka na tlačovú konferenciu pre zástupcov médií, Pozvánka na verejnú diskusiu